Keď Masaryk utrúsil, že štáty žijú z myšlienok, na ktorých vznikli, nevedel, že to sadne ako uliate aj na štvrtú Ficovu vládu. Rok od volieb je vhodná príležitosť pripomenúť si, že pre vznik zoskupenia Fico IV boli príznačné dva zdanlivo protichodné motívy: nástojčivosť a ľahostajnosť.
Sestry a pôrodné asistentky sú pripravené odmietať nadčasy, ak vláda neupraví konsolidáciu Čítajte Samozrejme, nástojčivosť platí pre dychtivú potrebu nastoliť politické pomery, v ktorých sa raz a navždy znemožní stíhanie určitých ľudí. Že išlo o určujúci motív držby moci, sme videli na tom, koľko energie a politického kapitálu vložili do dekriminalizácie trestnej činnosti.
Ľahostajnosť sa zasa odzrkadľovala v strate zábran z hľadiska použitých nástrojov v prvom bode, ale aj rezignácii na formu a obsah vládnutia. Skrátka si povedali, že stačí zobrať si moc, amnestovať sa a zvyšok sa nejako spraví.
No, nespraví.
Fico vládol v dvoch obdobiach, keď musel reagovať na hospodárske ťažkosti (bola medzi ne vklinená vláda Ivety Radičovej). A hoci v nich volil rôzne fiškálne nástroje, v oboch prípadoch sa snažil uchlácholiť spoločenské stavy.
V prvom rade potreboval byť zadobre s odbormi a samosprávami, ale snažil sa niečo sľúbiť každému. (Sľúbiť, rozdať toho veľa nemohol.) Dajme to do kontrastu s tým, čo robí, respektíve nerobí dnes, keď sa chystá celej republike zvýšiť dane a štátnym zamestnancom siahnuť na mzdy.
So „sociálnymi partnermi“ síce podpísal deklaráciu o spoločenskom dialógu, akurát ten dialóg chýba. Na podobu konsolidácie tak nahlas nadávajú úplne všetci od firiem, cez odborárov a ZMOS po zdravotníkov.
To má konzekvencie v podobe tlačoviek a hrozieb zdravotníkov (po lekároch aj sestier), ale aj nátlaku za zatvorenými dverami.
Plasticky to opísal Rudolf Huliak, keď sa posťažoval, že ho aj s Romanom Malatincom na stretnutí samosprávnych činiteľov dobreže nezlynčovali. Do praktickej politiky sa to potom pretaví tak, že Hlas začne schválenie konsolidačného balíčka podmieňovať dofinancovaním samospráv.
Opis vnútrokoaličných sporov sa sem nezmestí, tak si predstavte zo tri odseky citátov Andreja Danka a Erika Tomáša.
Aby bolo jasné, stále platí, že Fico jednoducho chce mať moc už len preto, aby ju nemali iní. Zároveň má v ľavom malíčku viac inštinktu a rutinérstva než väčšina poslaneckých klubov dokopy. Hocikedy natočí videjko a vymyslí kúsok, ktorým sa budú dva dni zaoberať celá politika a polovica médií.
Lenže už to v skutočnosti nemá ambíciu ani cieľ, je to zotrvačné vládnutie pre vládnutie, čomu aj zodpovedá absentujúci zápal, niekto by povedal drajv, väčšiny zúčastnených.
Iste, nejako to dajú dokopy, nie je mysliteľné, aby neschválili rozpočet, ale táto ľahostajnosť bude zdrojom ďalších prekérnych situácií.
To však môžeme brať aj pozitívne. Sú rozdrapení až na povalu, lenže to nemusí byť prejav odhodlania podmaniť si republiku, ale, naopak, nedbanlivosti. Páchajú ňou aj vážne škody, ale bez skutočného zanietenia ešte nikto autokraciu nevybudoval.
