Autor je expert GLOBSECu pre zdravotníctvo
Nedávne GLOBSEC Fórum v Prahe upriamilo pozornosť na prehliadanú hrozbu pre budúcnosť Európskej únie: rozdiel v pripravenosti a odolnosti zdravotníckych systémov medzi krajinami strednej a východnej Európy (SVE) a zvyškom kontinentu. Zistenia prezentované na GLOBSEC Fóre poukazujú na drsnú realitu – schopnosť EÚ zostať globálne konkurencieschopnou a bezpečnou závisí od prekonania tohto rozdielu.
Pandémia ochorenia covid-19 jasne poukázala, že kvalita a efektivita zdravotníckych systémov hrá kľúčovú rolu v bezpečnosti a odolnosti každej jednej krajiny. Keďže téma bezpečnosti je kľúčová hodnota pre GLOBSEC, v roku 2022 sme sa pozreli na to, čo spôsobilo, že niektoré krajiny zvládali boj s následkami vírusu lepšie ako iné.
Táto analýza mala aj nečakané vedľajšie zistenia. Kým väčšina krajín ešte ani len neprekonala následky pandémie, už stojí na prahu ďalších problémov, ako sú starnutie populácie či rast neprenosných civilizačných ochorení.
Zákernou črtou týchto problémov je to, že v porovnaní s pandémiou, keď, žiaľ, prejde často len pár dní medzi tým, ako sa pacient nakazí a zomrie, následky starnutia sa až po rokoch manifestujú do problémov, ktoré urgentne „horia“. Aj preto sú témy ako starnutie či rast neprenosných ochorení často na periférii záujmu politikov či úradníkov.
GLOBSEC preto v roku 2022 pripravil prvú verziu tzv. Readiness Indexu, ktorý na základe takmer štyridsiatich indikátorov meria pripravenosť krajín na tieto budúce výzvy a prezentuje výsledky ako jedno kompozitívne číslo, čiže skóre, za každú krajinu EÚ a okolie. Cieľom indexu je pripomínať politikom, úradníkom aj médiám, aby sa napriek ústupu pandémie nezabudlo na potrebu budovať odolné a udržateľné zdravotnícke systémy.
GLOBSEC Health Readiness Index za rok 2023, ktorý bol predstavený počas fóra, poukazuje na znepokojivý obraz.
Kým krajiny ako Nórsko, Holandsko a Nemecko sa umiestnili vysoko v rebríčku pripravenosti, väčšina krajín SVE sa nachádza na opačnom konci. Krajiny ako Bulharsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko dosiahli menej ako 50 bodov, čo naznačuje okamžitú potrebu reforiem.
Ako sme mohli pozorovať počas pandémie, ak zlyháva zdravotnícky systém, zlyháva krajina ako celok, čo sa prejavuje na nižšej ekonomickej produktivite a celom spektre negatívnych následkov. Je preto zrejmé, že slabé zdravotnícke systémy nemajú následky len na kvalitu či dĺžku života obyvateľov. Kapacita a flexibilita zdravotníckych systémov má dosah na iné sektory a celkový ekonomický výkon krajín. Téma zdravotníctva je teda témou bezpečnosti každej krajiny.
Pandémia ilustrovala ďalšiu unikátnu črtu zdravotníckych systémov. Ak zlyhá systém v jednej krajine, negatívne dosahy časom „cítia“ aj okolité krajiny, čo vytvára domino efekt naprieč celým regiónom. V zdravotníctve teda platí známe „reťaz je taká silná ako jej najslabší článok“ a ak si má EÚ udržať pozíciu globálneho partnera, musia sa rozdiely v pripravenosti zdravotníckych systémov odstrániť.
Rečníci na fóre jednoznačne uviedli, že zdravotná odolnosť je chrbtovou kosťou bezpečnosti EÚ. Enrico Letta, bývalý taliansky premiér, to vyjadril priamo – bezpečnosť nie je len vec vojenskej sily. Ekonomická konkurencieschopnosť, priamo spojená so zdravím a produktivitou obyvateľstva, zohráva rozhodujúcu úlohu. Keď zdravotnícke systémy regiónu zlyhávajú, ako je to v mnohých krajinách SVE, sú ohrozené celková bezpečnosť a hospodárska sila Únie. Tieto nedostatky ovplyvňujú produktivitu pracovnej sily, vyčerpávajú zdroje a prehlbujú nerovnosti. Je to časovaná bomba pre stabilitu Európy.
Riešenie však nie je také jednoduché ako zavedenie všeobecných regulácií z Bruselu. Viacerí rečníci na fóre zdôraznili, že pochopenie ľudského správania by malo byť východiskovým bodom každej politiky zameranej na zvýšenie zdravotnej odolnosti.
Profesor Salvatore Barbaro z Univerzity Johannesa Gutenberga argumentoval, že kľúčom k úspechu je adresná motivácia, nielen regulácia. Aby sme vytvorili efektívne politiky, musíme pochopiť, čo motivuje ľudí, a tomu prispôsobiť zásahy. Zdravotnícke stratégie a verejné politiky musia zohľadňovať tieto behaviorálne nuansy. Čo motivuje jednu skupinu, nemusí rezonovať s inou.
Fórum zároveň zdôraznilo naliehavú potrebu obmedziť spotrebu cukru, alkoholu a tabaku, známych rizikových faktorov pre preventabilné choroby. Tieto otázky sú obzvlášť dôležité v krajinách SVE, kde životný štýl a zdravotné riziká zostávajú vysoké. No jednoducho zavádzať zákazy alebo zvyšovať dane nestačí na to, aby sme riešili hlbšie príčiny týchto problémov. Politiky sa musia sústrediť na vzdelávanie a motiváciu občanov k zdravším voľbám, pričom využívajú behaviorálne poznatky na návrh účinnejších opatrení.
Aleš Rod z Národnej ekonomickej rady českej vlády poukázal na ekonomické prínosy lepšej zdravotnej prevencie. S rýchlo starnúcou populáciou v Európe sú nevyhnutné prevencia chronických ochorení a udržanie zdravšej pracovnej sily na zabezpečenie ekonomického rastu. To je mimoriadne dôležité v krajinách SVE, kde zdravšie obyvateľstvo môže zvýšiť produktivitu a zabezpečiť hospodársku stabilitu. Zdravotníctvo nie je len zachraňovanie životov, je to aj vec ekonomickej odolnosti.
Na úrovni politík však nebude fungovať jednotné riešenie. Opakujúcim sa motívom na GLOBSEC-u bola potreba vyváženého prístupu: celoeurópsky politický rámec, ktorý umožňuje flexibilitu na národnej úrovni. Florin Spataru, bývalý minister hospodárstva Rumunska, varoval pred rýchlymi riešeniami a vyzval na integrované politiky, ktoré zohľadňujú ekonomické aj behaviorálne aspekty. Krajiny musia mať možnosť prispôsobiť stratégie svojim jedinečným výzvam, pričom zostanú v súlade so širšími cieľmi EÚ.
Cesta vpred si vyžaduje kolektívnu akciu. Zdravotnícke systémy Európy musia byť agilnejšie a lepšie pripravené čeliť výzvam zajtrajška – od starnutia populácie po nárast neprenosných chorôb. Ako poznamenal profesor Andrzej Fal, prezident Poľskej spoločnosti pre verejné zdravie, EÚ musí viesť svoje členské štáty, no zároveň im poskytovať slobodu prijímať opatrenia, ktoré najlepšie fungujú v ich národných podmienkach.
Ak EÚ dúfa, že zabezpečí svoju budúcu prosperitu a bezpečnosť, musí preklenúť rozdiel v zdravotnej odolnosti medzi SVE a západnou Európou. To znamená vytvárať politiky, ktoré využívajú najaktuálnejšie dáta a poznatky a integrujú verejné zdravie s ekonomickými stratégiami. GLOBSEC Forum 2024 jasne ukázalo: zdravie európskych občanov je priamo spojené so zdravím ekonomiky a bezpečnosti. Čas konať je teraz, kým sa tento rozdiel stane neprekonateľným.
Budúcnosť Európy od toho závisí.
