Nie je podstatné, že slávny audit, na ktorý sa odvolávali Fico a jeho minister Susko, nepreukázal žiadny konflikt záujmov Michala Šimečku pri rozhodovaní o grantových projektoch.
Podstatné je, že nič preukázať ani nemohol. Totiž, aj keby v čase rozhodovania o nejakom projekte mal Michal Šimečka osobné prepojenie na niektorého člena/členku, či trebárs aj celú komisiu – ale nemal – i tak nerobil nič neetického, konfliktného, keďže v slovenskej politike nemal žiadnu pozíciu.
Rozumejme sa. Ako neúčastník politiky môže aj autor tohto stĺpčeka, presne tak ako ktokoľvek, celkom slobodne vplývať (samozrejme, nefinančne) na členov všetkých komisií, ktoré rozdávajú peniaze na kultúru či čokoľvek, a v konflikte záujmov nebude. A nebude ani vtedy, ak – s odpustením za nemiestne žarty - neskôr vstúpi do politiky.
Audit Ficove útoky proti Šimečkovi nepotvrdzuje. Susko ho stále neukázal Čítajte Podstatné je to z nasledovného dôvodu. Na rozdiel od tých tvorcov mienky, čo tvrdia, že (mnohí) Ficovi voliči raz „prekuknú“ nezmysly, ktoré šíri, autor si myslí, že tvrdé jadrá elektorátov typu „smeráckeho“ upevňujú populisti práveže nezmyslami, ktoré hanobia politických protivníkov do tej miery, že uveriteľnosť nie je vôbec kritérium. Presne to je konflikt záujmov Michala Šimečku.
