Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Rýchlosť na Rusov nevídaná. Včera ruskí legislatívci oznámili: všetky zmeny jadrovej doktríny, ktoré minulý týždeň „navrhol“ prezident Vladimir Putin, sú spísané, prekonzultované a pripravené stať sa súčasťou novej verzie zásadného dokumentu.
Vzápätí sa ukazuje, že doktrína je už doplnená a platí v plnom rozsahu. Bol to taký rýchly proces, až sa dá pochybovať, či sa vôbec uskutočnil.
Prečo potrebuje diktátor podopierať svoje rozhodnutia zákonmi, hlasovaním parlamentu, súhlasom rôznych rád a zhromaždení? Veď mu stačí lusknúť prstami a jeho podriadení sa pretrhnú, aby mu vyhoveli.
Lenže on to chce mať „na papieri“. Odhlasované. Odkývané. S aplauzom a nadšením.
Pozorovala som Putina, keď desil svet jadrovou vojnou. Bol sebaistý a bol na seba patrične hrdý. Tu je vysvetlenie, prečo samoderžavie potrebuje doktrínu. Aby „cár“ nevyzeral ako diktátor.
Vladimir Putin skrátka chce, aby sa ho všetci báli a počúvali ho, ale pritom pôsobil ako dobrý, múdry a vtipný strýc. Riadi všetkých a všetko, určuje, kto bude generál, gubernátor aj vedúci pošty v Sibirceve, ale trvá na tom, aby jeho rozhodnutia posvätil napríklad zbor poskokov, nazývaný Rada bezpečnosti Ruskej federácie. Tvári sa ako demokrat, ale napĺňa ho šťastím, keď si poddaní šepkajú, že je naozaj veľký despota.
Rozpor v Putinovej duši nadobúda až schizofrenické rozmery – túži po láske ľudu, ktorý zároveň trestá. Potreba byť milovaný aj budiť hrôzu, byť rešpektovaný aj vyvolávať strach, je v ľuďoch ako Putin natoľko previazaná, že riadi ich kroky spoľahlivejšie ako pud sebazáchovy.
A v tom tkvie najväčšie nebezpečenstvo súčasného Putinovho Ruska. Nie v nejakej doktríne.
Prvý na rade bude Londýn
Po tom, čo prezident Putin 25. septembra oznámil zmenu jadrovej doktríny, desiatky analytikov to rozoberali zo všetkých strán.
Niekto si myslí, že Putin straší Západ, a jeho hlavným cieľom je odradiť Američanov od zámeru dovoliť Ukrajincom strieľať raketami ATACMS na ciele v ruskom tyle.
Iní sa domnievajú, že Putin potrebuje zapôsobiť na domáce publikum, ukázať sa v plnej sile. Rozhodný, obávaný, desiaci celý západný svet. Hľa, to je vodca!
Aj ruskí politológovia sa pohybujú od názoru: „banálna kravina“ až po „on je schopný všetkého“. Opozičný politik Leonid Gozman je napríklad presvedčený: „Šéf mafie stráca rešpekt, a tak musí urobiť niečo úplne šialené, aby všetci pochopili, že má ešte dosť síl.“
A skutočne. Jeho trasúce sa ruky z jari 2022, keď zistil, že jeho mocná armáda nie je schopná obsadiť Charkov, nieto Kyjev, sú preč.
