Autorka je riaditeľkou Inštitútu pre demokraciu Stredoeurópskej univerzity - CEU
O necelé dva mesiace pôjdu Američania k volebným urnám v jedných z najdôležitejších volieb v histórii svojej krajiny. Niektorí sa obávajú, že demokracia je v ohrození. V mnohých ohľadoch je ťažké nesúhlasiť.
Donald Trump, ktorého politická kampaň bola poznačená násilím, vyhlásil, že má ambície stať sa „diktátorom“, a dal najavo svoj obdiv k „silným mužom“ vrátane maďarského Viktora Orbána. Američania sa však musia mať na pozore. Orbán a trajektória Maďarska sú varovným príkladom toho, ako rýchlo je možné rozložiť demokraciu zvnútra.
Potom, ako mu voliči umožnili návrat k moci v roku 2010, Viktor Orbán vyhlásil: „Dnes sa vo voľbách uskutočnila revolúcia. [...] Maďari vyniesli svoj verdikt nad jednou érou.“
Revolúcia, aj keď je myslená symbolicky, je v rozpore s podstatou parlamentnej demokracie. Mnohí pozorovatelia považovali v tom čase za nepravdepodobné, že by Orbán mal veľký manévrovací priestor vzhľadom na integráciu krajiny do EÚ a svetových trhov.
Dnes už vieme, z jeho prejavu bolo zrejmé, že sa pripravoval na radikálnu transformáciu. Bolo to vtedy nepredstaviteľné, ale tá noc znamenala začiatok postupného rozloženia demokracie v Maďarsku.
Orbánov Fidesz je dnes podobne ako Republikánska strana neporovnateľná so stranou, ktorou bola pred niekoľkými desaťročiami. Kľúčový zlom v jej transformácii nastal po prehratých voľbách v roku 2002. Orbán to pripísal liberálnej kontrole médií a „zlepeným“ postkomunistickým mocenským štruktúram.
Dospel k záveru, že politické rozdelenie Maďarska je nespravodlivé a možno ho zmeniť len radikálnejšími prostriedkami. Staré konzervatívne elity podporovali jeho rozdeľujúcu formu politiky.
Po ďalšej porážke v roku 2006 Orbán zintenzívnil útoky na svojich súperov a populisticko-nacionalistickou rétorikou vykresľoval ľavicovo-liberálnu vládnucu koalíciu ako nepriateľov. Podnecoval verejné nepokoje.
Vládnuť navždy
Po hospodárskej kríze v roku 2008 táto stratégia vyvrcholila Orbánovým drvivým volebným víťazstvom. Nasledoval historický pokus o vytvorenie neliberálneho režimu v Európskej únii a zároveň otvorené spochybnenie pravidiel, na ktorých demokratické spoločnosti fungujú.
