Z odvolania (ex)podpredsedu Šimečku sa rozbieha naširoko i (časovo) naďaleko veľa dôležitých vlákien, ktoré podnecujú nutkanie vracať sa k téme.
Nie je cieľom chytať rozrušených politikov za slovká, ba ani za floskuly a frázy. Bezprostredná reakcia Šimečku na nedemokratický akt, ktorého bol obeťou, akože aspoň bude mať viac času na opozičnú prácu, aby Fica porazil o tri roky vo voľbách, však ohlasuje viacero nedorozumení, ktoré deklarovanému cieľu – porážke Fica – protirečia.
Aby sa na opozičnú prácu Šimečka až tak netešil, stačiť by mala už i strata mediálnych príležitostí, ktoré sú viazané na funkciu podpredsedu parlamentu. Podcenenie skutočnosti, že sa mu zníži mediálna prítomnosť – o 10?, 20? 30? percent –, nesvedčí o blízkom vzťahu k realite.
Zo špekulatívnej dilemy, či v kampani váži viac funkcia v parlamente, alebo „terénna práca“, sa iste nedajú odvodzovať (autorské) závery. To nie. Lenže ak do zostavenia väčšinovej „antifico“ koalície bude PS, resp. opozícii chýbať nejaké promile či percento, tak Šimečka bude stáť nahý oproti kritike, že premárnil „výhodu“ vyššej časovej dotácie na robenie kampane, na ktorú sám upozorňoval.
