Ak sa veľká väčšina fragmentovanej slovenskej spoločnosti dokázala zhodnúť aspoň na niečom, tak to mohla byť túžba, aby niekto Andrejovi Dankovi politicky struhol poza uši a vysvetlil mu jeho skutočnú relevanciu. Už sme aj strácali nádej, keď tu zrazu prisvišťala jedna štipľavá z nečakaného smeru.
Áno, hovoríme o krúžku pomätencov Rudolfa Huliaka, ktorý sa oficiálne volá „Národná koalícia“ (čím sa potvrdzuje, že gauneri a chudáci sa v politike vždy zaštiťujú národom). Svojou deklaráciou o samostatnej koaličnej politike Dankovi v podstate vyhlásili neposlušnosť a obnažili jeho slabosť.
Huliak žiada zmenu názvu klubu SNS, za šéfa parlamentu podporia kandidáta Hlasu Čítajte A nebol to chvíľkový poryv žiadostivosti. Najprv si dal v Huliak v nedeľu záležať, aby v televízii deklaroval politickú svojstojnosť („Pán Danko nie je môj predseda“), a v nedeľu Danko nečakane kapituloval a prikývol na požiadavku Hlasu schváliť zákon o minimálnej mzde, ktorý mesiace blokoval.
Čo sa asi tak mohlo stať?
