Jeden z rozlišovacích znakov medzi populistami „za hranou“ a populistami „na hrane“, pripadne „pred hranou“, je vzťah k princípu po nás potopa.
Zatiaľ čo aj za Matoviča fungovala akási brzda – spravidla SaS –, ktorá spomaľovala tempá rozhadzovania a bránila, odďaľovala, aby padol na hlavy celý dom (Slovensku), u Fica IV niet nikoho, koho by osvietilo a čo by povedalo, že – trebárs – trinásty dôchodok nie je cesta, ale priam kolonáda, avenue rovno do Grécka.
Slovenské dôchodky? Hazard, ktorý vyrába miliardové straty a Fico aj tak rozdá trináste Čítajte Konsenzus ekonómov, že slovenské verejné financie sú vlastníkom jednej z najhorších prognóz v Európe, je hrach na stenách Súmračnej i Úradu vlády. Nepomáha.
Jediný zmysel štátu je, že združuje a má prostriedky na to, aby sme my, Fico IV, „respectively“ Smer, Hlas a SNS, boli dosť sexi, krásni a chrumkaví, aby nás moc neopúšťala, či ešte presnejšie nikdy neopustila.
Najnovšie napríklad rezolútny HLAS, že podmienkou konsolidácie je minimálna mzda tisíc eur, či „seriózny“ (rozumej vážne myslený!!) návrh, že dôchodkov má byť štrnásť (!!), to všetko sú jasné správy, že programový horizont vlády Smer-Hlas-SNS je potopa.
Aha. Alternatíva: Kamenický verí v bod ekonomickej singularity. Čiže v miesto, kde prestávajú platiť ekonomické zákony.
