Autorka je režisérka
Rybár lovil v rieke. Rozprestrel sieť tak, že prehradil rieku od brehu k brehu. Na povraz priviazal kameň a tĺkol ním do vody, aby naplašil ryby, ony prestali byť opatrné a chytili sa do siete. Uvidel to ktosi z okolitých obyvateľov a spýtal sa ho: „Prečo kalíš rieku? Ako sa teraz napijeme čistej vody?
Rybár mykol plecom: „Keby som nerobil v rieke taký zmätok, zomrel by som od hladu.“
Tento príbeh vraj rozprával bájkar Ezop. Takže už pred 2600 rokmi ľudia vedeli, kedy sa vladárom žije najlepšie. Predsa keď dokážu v krajine vyvolať chaos.
A niekedy ani netreba plašiť ryby kameňom. Sú už vyplašené výkyvmi počasia, horúčavami, vojnou, finančnými problémami. Lebo krízy sú ako dievčatá v puberte. Takmer vždy a všade chodia spolu viaceré. Volá sa to polykríza, a keď to tu už máme, stačí ju len trochu politicky priživiť a už sú ryby v sieti tyranie.
Nevymyslela som si to. V každej knihe o katastrofách sa o tom dočítate. Ak je krajina v problémoch, prichádza tyran v maske spasiteľa.
A čo môžu robiť ryby? Pripraviť sa na to.
Robte to, čo vás upokojuje
Bolo to len nedávno, pred štyrmi rokmi, keď sa ľudia na celom svete snažili vyrovnať s úzkosťou z lockdownov a so strachom zo smrti. Jedna z psychologických rád, ako toto obdobie prekonať, mi utkvela v pamäti. Máme robiť to, čo nás upokojuje. Ak nás upokojuje robiť si zásoby na zlé časy, urobme si ich. Mať desať kíl ryže a škatuľu konzerv nám vraj nemôže ublížiť, hlavne ak budeme lepšie spať vďaka istote, že nezomrieme od hladu.
