Udalosť týždňa
Izrael/Irán/Hizballáh.
Eskalácia špirály násilia sa nedá (od)sledovať. Dá sa len veriť, že morálna, kultúrna a technologická prevaha s podporou jedinej reálnej superveľmoci (torpédoborce v Stredomorí likvidovali balistické strely) zmietne každý odpor.
Zo smršte bezpečnostno-geopolitických fenoménov a pozoruhodností tejto vojny/nevojny autor vyberá a upozorňuje na reakciu arabských krajín.

Masívne hrobové ticho z Perzského zálivu i zo severnej Afriky vysiela jasnú správu, ktorej zo súperiacich regionálnych (polo)mocností sa obávajú viac ako budúceho agresora, čiže na čej strane sú skutočné sympatie Saudskej Arábie, Jordánska, Bahrajnu a spol. (Ktoré nemôžu manifestovať, aby proti všetkým šejkom a emírom, ktorí v zálive sú, nepovstala moslimská ulica.)
Samozrejme, reč je o „oficiálnom“ Rijáde, Ammáne, emirátoch, nie o internete a spojencoch Iránu ako Katar, Irak, Sýria...
Udalosť SR
Konsolidácia („konsolidácia“).
Verzia s úvodzovkami je nielenže rovnako opodstatnená, ale opodstatnenejšia než bezúvodzovková.

Skúšku správnosti si môže každý vykonať sám vcelku jednoduchou otázkou: Veríte, že to, čo po obrovskom chaose koalícia schválila, bude vo výslednej podobe, čiže v živote, ozajstnou konsolidáciou v rozmeroch, aké sú zapísané a očakávané od oboch zákonov?
Za konsolidáciu sa teoreticky dá vyhlásiť aj zanedbateľné zníženie schodku štátneho rozpočtu. Na to, že „cieľ“, zámer, bol 2,7 miliardy, si o rok spomenie málokto či vôbec nikto.