Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Štvrtá Ficova vláda robí veľa vecí, ktoré by ju mali ohrozovať na živote alebo aspoň na zdraví. Bezohľadný útok na právny štát spojený s tým, že drobné krádeže sú zrazu v praxi beztrestné. Znásilňovanie kultúry ľuďmi, čo by inak umenie poznali len ako postavičky v absurdnej dráme. Oveľa väčšie zdražovanie, než je nevyhnutné, pretože po voľbách sa najprv rozdávalo a dnes treba o to viac šetriť.
Všetko by v mnohých krajinách uberalo vládnym stranám väčšie či menšie percentá popularity a niekde by dokonca na protest odchádzali aj poslanci. U nás sa zatiaľ nič neudialo, aj keď konsolidácia verejných financií má politický potenciál a jej účinok uvidíme až v horizonte mesiacov, ak nie rokov.
Stačilo prežiť
Osobitné miesto v slovenskom politickom panteóne má však zdravotníctvo a obzvlášť pre Roberta Fica.
Pred dvadsiatimi rokmi zaviedol minister Zajac poplatky. Išlo o drobné sumy – aj po započítaní inflácie by dnes za návštevu lekára či za recept dal človek jedno euro a 25 centov. Zrušenie týchto poplatkov sa však stalo jedným z kľúčových predvolebných sľubov mladého predsedu Smeru v roku 2006. Po volebnom víťazstve ho naozaj splnil a podľa prieskumov verejnej mienky s tým súhlasilo 62 percent obyvateľov, kým proti bolo len sedemnásť percent.
Fico si následne dával pozor, aby zdravotníctvo dostávalo dostatok zdrojov, aby mohlo bez zásadnejších problémov prežiť. Najprv som namiesto slova „prežiť“ napísal „fungovať“, ale hneď som si uvedomil svoj omyl. Funkčné zdravotníctvo nikdy nebolo prioritou premiéra, stačilo, aby sa Smeru nerozpadlo pod rukami.
Do správy ho zveril dnes už takmer zabudnutému Pavlovi Paškovi. A tu sa dostávame k ďalšiemu dôvodu špecifického postavenia zdravotníctva v uvažovaní slovenskej sociálnej demokracie.
Sociálny štát sa za normálnych okolností pomerne ťažko rozkráda – z platov učiteľov, dôchodkov či z prídavkov na deti nie je v podmienkach strednej Európy ako to spraviť. Samozrejme, sú tu ešte počítačové systémy, ale ide o „drobné“.
Inak je to v zdravotníctve. Platy tiež zožerú relatívne veľa, ale zostávajú miliardy eur na záchranky, techniku, lieky a zdravotnícky materiál. Poskytovatelia služieb potrebujú zmluvy od poisťovní. A tieto možnosti len čakajú na všetkého schopných manažérov.
Visolajský ako miera slabosti vlády
Tu sa Robert Fico potkol. Rozkrádanie zdravotníctva sa v rokoch 2014 – 2016 stalo najväčším symbolom jeho druhej vlády. Ešte aj o desať rokov si ľudia pamätajú kľúčové slová – piešťanské CT, teta Anka či masér Kostka.
