Voliči opozície sa radi a často utešujú, že sú onakvejší než „ficovoliči“. No nie vždy je to pravidlo, napríklad petície, ktoré podpisujú, sa podobajú na nerozoznanie.
Veru tak. Proti predčasným voľbám, resp. referendu o nich stojí rovnaká argumentačná bariéra, ktorá stála, keď Fico vyvolával jedny predčasné voľby s Mečiarom, druhé s odborármi a tretie s odpadlíkmi, ktorí počúvajú na meno Hlas.
Predčasné voľby, ktoré nevyplývajú z politickej nemožnosti vládnuť, čiže parlamentného patu, sú útokom na systém liberálnej demokracie. Ich legitimizovanie opakovaným vyvolávaním referend vnáša do systému chaotizujúci, deštrukčný prvok.
Totiž pre žiadnu vládu, ktorá vzíde z regulárnych volieb, už nebude štvorročný mandát istotou, keďže rok či pol roka po inaugurácii aktuálna opozícia začne zbierať podpisy pre referendum. Takže napríklad písať reformné programy či vôbec dlhodobo plánovať bude politickou samovraždou.
S naratívom, že horšia vláda na Slovensku (pod slnkom) ešte nebola, sa dá operovať vždy. Nielen vtedy, keď je – ako teraz – náhodou pravdivý.
Čisto „pragmaticky“: pravdepodobnosť, že hlasovanie bude platné (nad 50 percent), je skôr limitne blízka nule než mikroskopická. Dôkaz v živej pamäti je beznádejné Ficovo a Pellegriniho referendum, ktoré názorne demonštrovalo, ako sa milióny eur vyhadzujú von oknom.
Iste, vyhodené peniaze by až tak neboleli, keby dopletená koalícia pochopila jednoznačný verdikt referenda: Slovensku predčasné voľby nechýbajú. Takže vedno s prezidentkou by vytiahli Ódora okamžite a zabetónovali by ho na rok. Oni si však namiesto toho odhlasovali, aby sa Fico IV dostavil k žľabu o pol roka skôr.
No dobre. Môžete kritizovať autora, že prorokovať na strane jednej smutnú budúcnosť (katastrofu) národa a na strane druhej odmietať predčasné voľby je kognitívna disonancia. Zvlášť ak nevie vyvrátiť – a to teda nevie –, že akokoľvek nenapraviteľne naštrbia petícia, referendum i prípadné predčasné voľby politický systém, nebude to nič proti škodám a ujmám, ktoré spôsobuje krajine vládnutie Fico IV.
Tu však nejde o predčasné voľby, ale o mimoparlamentnú stranu, ktorá sa musí snažiť byť neustále v popredí obrazu, aby preskočila päťpercentnú latku, keďže potenciálna „antifico“ koalícia je bez Demokratov – o nich je reč – sotva predstaviteľná.
No. Ak toto je ten zakopaný pes – a veru je –, tak principiálny argument je Maďar Péter Magyar. S prehľadom a espritom názorne predvádza, že okupovať centrum verejného záujmu je možné aj bez harpúnovania politického systému.
