Autorka je spisovateľka
Ľudia vraj majú tendenciu sústrediť sa na menšie detaily, pretože sú ľahšie pochopiteľné ako zložitejšie záležitosti. Nás, ktorí sa radi koncentrujeme na náročné vety, knihy, schémy a súvislosti, je menej. Prirodzene.
Opornou stenou ľudstva sú nenároční, od vekov, a je to v poriadku. Politika sa nám tu trúsi pomedzi prsty a do popredia už oveľa skôr, ako pred rokom vyrazili homofóbia, rasizmus, sexizmus, nacionalizmus, a moja mama sa ma ráno opýta, či jej preložím nápis na tričku, ktoré si oblieka.
Nechce mať na sebe niečo vulgárne. „Máš tam: Nasleduj svoje sny,“ hovorím jej. Inokedy: „Buď silná“ alebo „Huskers sú najlepší.“
Moji starí rodičia žili v rurálnom prostredí, medzi výkalmi zvierat, kurínmi, šrotom pre prasa a studňou na dvore. Nikdy som od nich nepočula nič odpudzujúc. Áno, svet bol jednoduchší.
Pokiaľ išlo o nadávky, ani moji vlastní rodičia neoplývali invenciou. Náznaky bohémstva sa vynárali len v zriedkavých okamihoch, keď mame spadla pokrievka. Vtedy zahrešila. Otec používal slovník prítomný vo všetkých domácnostiach, neprekračujúci hranicu naozajstnej vulgarity, veď čo už znamenal povzdych: aby sa ten Jožko neposral. No nič horšie sme nepočuli.
