Prípadov veľkého rozruchu, ku ktorým by sa mohol alebo mal bezprostredne vyjadrovať generálny prokurátor Maroš Žilinka, nie je zas tak veľa.
Ba priam mohol aj mlčať, keď napríklad ruská ambasáda vypustila hoax o cintoríne v Ladomirovej, alebo aspoň „počkať, aby neohrozil vyšetrovanie“.
Aj nehodné generálneho prokurátora sa javilo komentovanie Slavína obliateho farbami ukrajinskej zástavy niekoľko dní po vypuknutí vojny.
Naopak, nepatrilo sa ukazovať chrbát občanom, ktorí chceli vedieť čosi o slovenskej účasti na únose vietnamského občana. Smola.
No už sa tak akosi ustálilo, že keď sa deje niečo naozaj vážne, z Maroša Žilinku lucidné slovo nevypadne.
Teraz vieme o prokurátorke veľmi priateľsky naladenej voči sekte, pričom prešetruje českú novinárku, ktorá sa danou sektou zapodievala, ako podozrivú.

Je čas, aby Žilinka povedal niečo vecné k ohrozenej vážnosti celej prokuratúry ako inštitúcie. Zatiaľ mlčí.