Udalosť týždňa
Izrael/Ukrajina.
Mimo národnooslobodzovacej podstaty svojich bojov spájajú Kyjev a Tel Aviv aj veľké šachy.
Totiž, už len tri týždne zostávajú obom na to, aby hrali dobre a nič nepokazili v špecifickej diplomatickej simultánke, keď identita hlavy najsilnejšieho spojenca je neznáma, pričom sľuby, kroky, budúce politiky a podobne môžu mať na demokratickej a republikánskej šachovnici (celkom) odlišné dosahy.
Polemiky, že ak vezmeme čisto Izrael, tak rozdiely medzi Harrisovou a Trumpom sú zanedbateľné, podceňujú základnú vlastnosť Trumpa – nevyspytateľnosť (ktorou sa sám chváli ako cnosťou.)
Práve to, ešte viac než doterajšie reči je kardinálny problém s Trumpom v prípade Ukrajiny. Na tom, že Trump neupustí od zámeru (??) skončiť vojnu za deň (pár dní), však Zelenského diplomacia nič nezmení.
Udalosť SR
Pellegrini.
Nič sa nedeje, pokoj, nohy do ľadu, ale...
Predstava situácie, ktorá by nasledovala, keby Šutaj Eštok Ficovi obratom nedodal Kamila Šaška, ale vyčkával dlhšie, je celkom inšpiratívna. (Napokon, hľadanie kompetentnej nominácie namiesto evidentne – nomen omen – ďalšieho šaška v zdravotníctve, by predsedovi Hlasu nikto nemohol zazlievať.)
Keďže z verejne daného záväzku by sa Pellegrini nemohol vyšmyknúť, neprijatie demisie by neznamenalo nič menšie než to, že Fico by nemohol dosadiť do rezortu ani žiadnu úradnícku osobu. Kto chce a má na Pellegriniho lepší názor ako autor, mohol by túto situáciu vnímať aj ako mávanie vojnovou sekerou. To, že sa tak nestalo, je svedectvo o Šutajovi Eštokovi (nehľadal kompetentnú osobu), nie o prezidentovi.
Múdrejší budeme vo Visolajského kauze, teda ak s ním Fico neuvarí kompromis. Veto a vrátenie časti konsolidácie do NR SR z Pellegriniho isteže neurobí Čaputovú. Situácia, keď koalícia prehlasuje („svojho“) prezidenta, škrtom cez rozpočet nebude (zostane nezmenený), ale mierne preškrtať teóriu „prezident podržtaška“ by azda aj mohla.
Neskáčme však hop, kým sa Fico s Visolajským nepokonajú – držme im v tom palce (opozícia opäť nevie, čomu má fandiť). Nasledovať musí konflikt. A o to nám všetkým, ktorí myslíme spásu Slovenska vážne, ide.
Správny krok
Žiadny teror.
Podľa Najvyššieho súdu Robert Fico nebol 15. mája obeťou teroristického útoku.
Presne to isté si myslí aj autor.
Chybný krok
Opozícia.
V kauzách Dolinková a „konsolidácia“/Visolajský , ktoré mali/majú potenciál roznecovať konflikty v koalícii a podporovať hľadanie Pellegriniho odbojárskej identity, presadzuje Progresívne Slovensko a spol. stanoviská, ktoré pomáhajú – teda pomáhali by, keby mali nejaké slovo – zahladzovať spory: len rýchlo vymeň Dolinkovú; dajme Visolajskému, koľko sa len doňho zmestí.
Len aby Fico nemal ťažké konflikty a vládol v pokoji a porozumení. Rozumejme sa; opozícia sugeruje, že problém je v Dolinkovej (nezmysel nezmyslov) a že nový minister niečo zmení, pričom zdravotníctvu nie je nič ľahostajnejšie ako jeho meno, keďže bude môcť, presnejšie, nemôcť iba to(ľko), čo politicky povolí Fico. Presne tak ako Dolinková.
Aj keď konečnou, plafónom, cez ktorý „nejde vlak“, všetkých koaličných konfliktov je posvätné číslo 76, hlavnou príležitosťou na ukončenie Fica IV sú i tak jeho „domáce“ roztržky. Žiaľ, desaťkrát úhlavnejšou než opozičná práca PS, SaS i KDH. Toho korunným svedkom sú aj situačné nepochopenia, kde je správna a kde nesprávna strana.
Až stretnete opozíciu, povedzte im toto: O čomkoľvek je aktuálna téma, kauza či agenda, najlepší pre národ a štát je vždy ten scenár, ktorý sľubuje vyvolať čo najväčší konflikt na pôdoryse SmeroHlasSNS. Čím brutálnejší, čím výbušnejší, čím krvilačnejší, tým lepší. To je také zložité pochopiť?
Podcenená udalosť
Nový európsky rozpočet.
Nová Európska komisia Ursula II sa chystá navrhnúť ďalší sedemročný rozpočet v rozmere dve, či dokonca až dva a pol percenta HDP. (Celkového európskeho.) To by bola čistá revolúcia, doterajšie sedemročnice mali veľkosť jedného percenta HDP, pričom (veľké politické) zápasy na témy „pridať“ alebo „ubrať“ sa zvádzali o stotiny percenta.
Spúšťačom je nedávna Draghiho správa , podľa ktorej čaká Európsku úniu smutná budúcnosť, ak neinvestuje – zrejme v najbližších rokoch – 800 miliárd eur. A keďže idea ďalšieho spoločného úveru sa – najmä v Nemecku, Rakúsku, Holandsku – dá porovnať s čelnou zrážkou so súpravou Intercity, Ursula II tým zrejme hľadá východisko obchvatom.
Popri preclení čínskych elektromobilov má Únia takto „predplatený“ ďalší konflikt vo vysoko strategickej otázke, pri ktorom nevidieť, kde by mohol mať konsenzus.
Vtip týždňa
Trestné oznámenie.
Lekár (??!!) Peter Lipták ho podal na poslanca Tomáša Szalaya , lebo očkoval proti covidu na futbalovom štadióne: „Očkovanie je geneticko-eugenická zbraň, čo jednoznačne potvrdil aj vládny splnomocnenec Peter Kotlár.“
No nepomilovali by ste ho?
Neudalosť a vtip II
Repatriačný let.
Isteže, na tom, že Slovensko priviezlo z Libanonu asi tridsať ľudí, ktorí prejavili záujem odísť z nie najbezpečnejšieho Bejrútu, nie je nič posmešné ani zvlášť žartovné. No ešte absurdnejšie než Matovič so Sputnikmi na košickom letisku bolo veľkolepé uvítanie. Hahahaha.
Masívnej delegácii Šutaj Eštok, Blanár, Kaliňák, ktorá bola hodna vítania trebárs štátnej návštevy alebo europarlamentného či kongresového výboru, sekundovali a kládli otázky (!!) novinári zrejme zo všetkých televízií.
Počuť tie chválenkárske etudy za to, že Blanár vyslal jedno lietadlo v situácii, keď síce nie pravidelne, bežne, ale tak štrbavo z Bejrútu odlietavali normálne komerčné linky, bol ozaj jeden zo zábavných vrcholov Fica IV.
