Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Zdravotníctvo sa zjavne stáva Ficovou Achillovou pätou a má to viacero dôvodov. Prvú skupinu tvoria objektívne príčiny.
Zdravotníctvo je vo všetkých vyspelejších krajinách jedným z najťažších, ak nie najťažším rezortom. Dopyt po službách zdravotníctva je takmer nekonečný. Ľudia chcú žiť zdravšie a dlhšie a nové objavy v oblasti medicíny, farmácie, biotechnológií či genetiky prinášajú čoraz viac možností, ako zlepšiť zdravie a predĺžiť život, najmä život v zdraví.
Akurát, že nové možnosti sú zvyčajne drahé, pričom problém znásobuje starnutie populácie, pretože s rastom podielu seniorov rastie nákladnosť systému aj dopyt po zdravotníckych službách.
Zároveň platí, že v zdravotníctve musí byť zabezpečená pomerne silná miera solidarity, pretože keby sme v ňom zaviedli len komerčný systém priamych platieb, odstrihli by sme značnú časť obyvateľstva od zdravotnej starostlivosti.
Keď je dopyt vyšší ako ponuka
Práve preto sa vo všetkých vyspelejších krajinách používajú systémy zdravotnej starostlivosti založené na poistnom princípe s účasťou štátu (ktorý zvyčajne do systému platí za ekonomicky neaktívnych občanov, čo do systému neodvádzajú prostriedky sami ani ich za nich neplatí zamestnávateľ).
Problém je, že tento poistný systém ešte viac zvyšuje dopyt po zdravotníckych službách, pretože v ňom neplatí priamy ekonomický vzťah medzi kupujúcim (pacientom) a predávajúcim (lekárom, resp. zdravotníckym zariadením), a teda množstvo inkasovaných zdravotníckych služieb nezávisí od toho, kto a koľko do systému prispieva.
Ďalším špecifickým problémom zdravotníctva je výrazná informačná asymetria medzi lekárom a pacientom v prospech lekára.
V ekonomickej terminológii by sa dalo povedať, že v zdravotníctve ide o trh predávajúceho. Dopyt je vyšší ako ponuka a lekár (predávajúci) má prevahu nad pacientom (kupujúcim). Za komunistického režimu bola celá ekonomika trhom predávajúceho, na rozdiel od trhovej ekonomiky, ktorá je trhom kupujúceho.
