Nobelov výbor opäť zvýšil svoju spôsobilosť vyvolávať rozpaky a údiv. Pri všetkom rešpekte k preživším Hirošimy a Nagasaki ocenenie Nihon Hidankjó za „všeobecné úsilie o jadrové odzbrojenie“ najviac pripomína „Imagine“ od Johna Lennona. Dnes však nežijeme časy, keď sa volanie po svetovom mieri všeobecným odzbrojením dalo prepáčiť ako infantilná naivita hudobného génia.
Skutočnosť, že takmer 80 rokov sa nič „atómové“ nezopakovalo, hovorí jedno: jadrová zbraň je jediná bezpečnostná spôsobilosť, ktorá bola vyvinutá, aby nebola použitá. Nukleárne odstrašenie je odpoveďou, prečo si dnes (aj) v Európe vôbec môžeme položiť otázku, čo by bolo v alternatívnom scenári.Boli by sme Bielorusko, alebo by sme neboli vôbec?

Príbeh Ukrajiny, ktorá sa včas nedostala k brehom slobody a demokracie, jasne demonštruje, ako skončí – zoči-voči všeobecne Zlu alebo konkrétne „ríši zla“ (Ronald Reagan) – krajina, ktorá nevie odstrašiť agresora. (Lebo výmenou za bezpečnostné garancie sa vzdala jadra... Budapešť 1994.)