Keď sa politici Hlasu sťažujú na pôsobenie najsmiešnejšieho vládneho splnomocnenca v ľudských dejinách a odmietajú protivedecké blúznenie Petra Kotlára, pôsobí to aj trochu sympaticky. Problém je, že vzápätí formulujú dopyt po správe s vopred určenými závermi s cieľom kriminalizovať predchodcov.
Asi prvá to naznačila Zuzana Dolinková, keď nám pred oznámením demisie tlmočila zoznam svojich úspechov a sťažovala sa na nedostatok politickej podpory. Nie je to presný citát, ale rečnícky si ťažkala, ako je možné, že napriek existencii splnomocnenca dosiaľ nebola voči nikomu vyvodená zodpovednosť.
Mikasa chcel za kajúcnika. Z pôvodných zámerov Kotlár nesplnil nič Čítajte No a aby sme to v plnej miere pochopili aj my pomalší, pridal sa jej stranícky predseda. Nad výsledkom Kotlárovho bádania pokrútil hlavou, že o tomto on nebude debatovať a správa má byť taká, „akú požadovali“. Inými slovami, Kotlár nedostal zadanie blúzniť o čipovaní, ale priniesť podklady na stíhanie opozície.
Hoci inde by to bol škandál, u Šutaja Eštoka tá ambícia neprekvapí, ale tento typ otvorenosti je až odzbrojujúci.
