Autor je riaditeľom CEU Democracy Institute v Budapešti a šéfredaktorom Review of Democracy
Ak chce Ukrajina vstúpiť do Európskej únie, čaká ju implementácia rozsiahleho acquis communautaire, súboru približne stotisíc strán predpisov, ktoré musí každá kandidátska krajina splniť.
Tento proces môže mať dlhodobé sociálne, hospodárske a politické dosahy nielen na Ukrajinu, ale aj na súčasných členov Únie. V závislosti od spôsobu, akým budú tieto dosahy riadené, môže integrácia priniesť posilnenie demokracie a ekonomický prospech pre obe strany.
Ak však nebudú správne riadené, Ukrajine hrozí destabilizácia, čo môže ohroziť jej budúcu hospodársku stabilitu.
EÚ musí byť pripravená zvládnuť dlhodobé následky tejto integrácie. Ak zlyhá, mohlo by to znížiť podporu členstva a otvoriť priestor pre ruské pokusy manipulovať politický vývoj v Kyjeve, čím by sa oslabilo všetko, čo Ukrajina dosiahla na bojovom poli, a ohrozili by sa šance na trvalý mier v Európe.
História rozširovania Únie ukazuje, že úspešná integrácia závisí od zohľadnenia dlhodobých bezpečnostných otázok. Ak by vstup Ukrajiny viedol k hospodárskym problémom alebo oslabeniu demokracie, predstavovalo by to pre Európu nielen významné zlyhanie, ale aj bezpečnostné riziko.
Ak sa negatívne dôsledky integrácie nevyriešia včas, môžu oddialiť alebo zablokovať vstup Ukrajiny do EÚ a oslabiť tak bezpečnosť aj globálny vplyv Únie.
Nová Európska komisia bude musieť prehodnotiť stratégiu rozširovania, poučiť sa z predchádzajúceho „veľkého tresku“ rozšírenia a zabrániť opakovaniu scenárov, ktoré priniesli nárast euroskeptického neliberalizmu v krajinách ako Maďarsko a Poľsko.
Ekonomické reformy spojené s integráciou môžu viesť k modernizácii priemyslu na Ukrajine, alebo naopak, k deindustrializácii. Môžu zvýšiť konkurencieschopnosť ukrajinských firiem, ale rovnako ich môžu vytlačiť na okraj európskeho trhu.
Rovnako môže implementácia predpisov EÚ buď podporiť vznik silnej strednej triedy, alebo naopak, rozšíriť chudobnú pracujúcu vrstvu. Kľúčové bude, či Ukrajina bude schopná riadiť tieto zmeny samostatne alebo sa stane závislou od rozhodnutí externých subjektov.
Najväčším poučením z predchádzajúcej vlny rozširovania je, že riadenie implementácie ekonomických kapitol počas prístupových rokovaní môže zásadne ovplyvniť nárast nacionalistických a neliberálnych síl, zvyčajne päť až osem rokov po pristúpení. Tento fenomén bol opakovane zdôrazňovaný počas Budapeštianskeho fóra v roku 2024.
Počas prístupového procesu je totiž európska perspektíva kľúčovým motívom kampaní. Avšak krátko po pristúpení sa voličom zväčša sľubuje boj za navrátenie moci od Bruselu, čo vytvára živnú pôdu pre populistické politiky.
Komisie v 90. rokoch a na začiatku 21. storočia síce experimentovali s riadením niektorých dlhodobých dôsledkov integrácie, no ich opatrenia, ktoré mali zmierniť negatívne dosahy, mali obmedzený úspech.
Dnes je však situácia odlišná. Ukrajina čelí nielen výzvam povojnovej obnovy, ale aj potrebe rozvoja v prostredí narastajúceho dlhu a deindustrializácie. Hlavnou výhrou je mier, ktorý môžu EÚ a Ukrajina spoločne dosiahnuť.
Jednou z možností je prepojiť povojnovú obnovu Ukrajiny s implementáciou predpisov EÚ. Tento prístup by mohol minimalizovať negatívne dosahy a zároveň poskytnúť príležitosti na ambiciózne projekty priemyselného a regionálneho rozvoja. Efektívne riadenie procesu by umožnilo Ukrajine splácať svoje dlhy voči zahraničným investorom aj vlastným občanom a zároveň podporovať hospodársky rast.
Mechanizmus EÚ pre Ukrajinu, fond vo výške 50 miliárd eur spustený v marci 2024, by mohol byť krokom správnym smerom. Jeho cieľom by malo byť posilnenie kapacít ukrajinských subjektov na zosúladenie s predpismi EÚ, pričom by sa maximalizoval prínos pre rozvoj.
Ukrajina by tak mohla byť lepšie pripravená na vstup do Únie a zvýšiť šance na hladký proces integrácie.
