Počúvala som ukrajinskú novinárku Anzhelu Slobodian, ako hovorila o psychickom terore, ktorý zažívala približne mesiac v ruskom zajatí. Dnes je voľná, ale týždne v ruskom zajatí ju poznačili.
Predtým, ako ju ruský režim vyhodnotil ako zradkyňu, pracovala ako reportérka pre TV Telethon v Chersone. Snažila sa prinášať správy aj po okupácii. Ruskí vojaci vrazili do jej bytu, natiahli jej vrece na hlavu a odvliekli ju na miesto, ktoré volá len mučiareň. Bola v cele číslo šesť. Spomína si na výkriky mužov pri mučení elektrinou. Jedna z jej spoluväzenkýň zomrela na mŕtvicu a jej kolegov mužov mučili aj fyzicky.
Podľa BBC Ukrajinci v Chersone po oslobodení našli viac ako jedenásť mučiarní. Vyše 700 ľudí je nezvestných. Slobodian bola medzi prvými, ktorí vypovedali pred ľudovým súdom v Haagu o tom, ako okupanti zaobchádzali s novinármi. Súd vytvorili ľudskoprávni aktivisti, aby mohli byť tieto svedectvá zaznamenané, hoci momentálne neexistuje medzinárodný tribunál, ktorý by mohol Vladimira Putina súdiť za napadnutie Ukrajiny.
Nie je možné čakať, kým sa táto vojna skončí, treba zbierať svedectvá, aby sa nerozplynuli, aby ich nemohli obhajcovia okupácie popierať, hovorí Slobodian.
