Keď sa voda sypala, piesok lial a mali sme verejnoprávnu RTVS, objavil sa v jej správach príspevok o tom, ako sa Slováci učia čínštinu. „Výslovnosť je na čínštine najťahšia,“ povedala redaktorka dojato.
Keďže správy, diskusie a podobné veci typicky počúvam pri rôznych kuchynských činnostiach, takmer mi vtedy čosi krehké vypadlo z ruky. (Po tlačových besedách niektorých politikov sa občas čudujem, že sa počas nich vytvorené jedlo dá jesť, lebo správne by konzumenti mali padnúť mŕtvi následkom náhlej otravy veľkým množstvom jedu.)
„Najťahšia, ty vole,“ povedala som, „je zjavne v slovenčine.“ (Ty vole hovorím len vo väčšom rozrušení, lebo ešte v škole sme sa učili, že vokatív, to jest piaty pád, v spisovnej slovenčine zanikol.)
