Veronika Cifrová Ostrihoňová je poslankyňa Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko/Obnovme Európu
Oskar Dvořák je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko
Málokedy počúvame, že by sme sa na Slovensku mohli poučiť od Bulharska, no pritom máme viacero vecí spoločných. Napríklad obyvatelia týchto dvoch krajín majú v rámci Európskej únie najväčšiu tendenciu veriť konšpiračným teóriám. Asi polovica ľudí.
Žiaľ, s Bulharskom nemáme spoločné to, že tamojšia vláda sa s tým rozhodla niečo urobiť. A z toho by sme sa mali poučiť. Dáta totiž ukazujú, že ak štát spustí účinnú informačnú kampaň, môže podporiť odhodlanie ľudí dať sa zaočkovať aj napriek silnému antivaxerskému hnutiu.
V zaočkovanosti proti HPV vírusu, ktorý spôsobuje napríklad rakovinu krčka maternice a proti ktorému sa očkujú primárne dievčatá od dvanástich rokov, bolo v roku 2022 spomedzi štátov Únie Bulharsko na tom najhoršie. Zaočkovanosť bola len 1 percento.
Nebolo to vždy také zlé. V roku 2013 sa dalo zaočkovať takmer 24 percent dvanásťročných dievčat. O dva roky to bolo už menej ako tri percentá. Rapídny pokles spôsobila silná antivaxerská scéna, ktorá šírila dezinformáciu, že toto očkovanie spôsobuje vážne autoimunitné ochorenie.
Fico za dezinformátorom stojí
V roku 2023 bulharská vláda spustila v spolupráci s aktivistami očkovaciu kampaň. Zdá sa, že úspešnú. Záujem o očkovanie proti HPV vírusu stúpol tento rok o tretinu. Celková zaočkovanosť proti HPV vírusu je v krajine aktuálne 18 percent, čo je síce stále málo, ale aspoň sa ukazuje pozitívny trend.
Pre korektnosť, zaočkovanosť na Slovensku proti HPV vírusu je oveľa vyššia ako v Bulharsku, aktuálne je zaočkovaných 34,5 percenta dvanásťročných detí. Postupne však klesá zaočkovanosť povinnými vakcínami.
Dezinformácie prinášajú chaos, rozdeľujú spoločnosť a oslabujú demokraciu. V zdravotníctve môžu mať osobitne ničivé následky. Ak aj vláda zabúda na strategickú komunikáciu v iných oblastiach, aspoň tu by sa mohla angažovať. Ide doslova o život.
Príklad z Bulharska ukazuje, aký má efekt, keď štát prenechá voľné pole dezinformačnej scéne a naopak, keď cielene zasiahne.
Súčasná vláda sa však vydala opačnou cestou a z Petra Kotlára, ktorý sa šírením dezinformácií dostal do parlamentu, urobila rovno splnomocnenca pre prešetrenie zvládnutia pandémie. Namiesto toho, aby vláda predstavila účinnú vakcínu proti dezinformáciám, necháva voľné pole človeku, ktorý verejnosť očkuje klamstvami.
Aj vzhľadom na jeho predošlé pôsobenie na dezinformačnej scéne sme tušili, že nevyšetrí nič. Tak aj bolo. Za štátne peniaze dal poslanec dokopy len zmes hoaxov. Pokojne ho tak môžeme označiť za splnomocnenca vlády pre konšpiračné teórie.
Toto je výber z jeho „záverov“ : mRNA vakcíny sú neúčinné a slúžia ako biologická zbraň. Sú súčasťou génovej terapie a vláda by ich mala zakázať. Menia DNA a spôsobujú spontánne potraty. Očkovanie spôsobuje turborakoviny. Covid-19 bol umelo vytvorený v laboratóriu. Stopy vedú na Ukrajinu. Pandémia na Slovensku nebola.
Napriek tomu neskončil on, ale ministerka zdravotníctva (ktorá ho však skritizovala až pri ohlasovaní svojej demisie ). Premiér Robert Fico sa nominanta SNS dokonca verejne zastal. Najmocnejší človek v krajine tak pohrdol vedeckými faktmi, spochybnil očkovanie a z konšpirácií urobil mainstream.
Je to presný opak toho, čo by mal štát robiť.
Vakcína proti dezinformáciám
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová otvorene hovorí, že jej prioritou je Európska únia odolnejšia voči dezinformáciám. V roku 2023 schválil Európsky parlament prelomovú európsku legislatívu, ktorá udeľuje veľkým online platformám nové pravidlá a povinnosti, napríklad v oblasti transparentnosti a reklamy.
Von der Leyenová chce ísť ďalej a Akt o digitálnych službách posilňovať, čo delegácia PS v Európskom parlamente jednoznačne podporuje. Rokovania s platformami budú náročné, ale je kľúčové nastaviť algoritmy tak, aby šírenie falošných správ spomaľovali, nie naopak.
Je tiež dôležité, aby platformy viac investovali do účinnejšej detekcie hoaxov. Bez toho, aby konali aj národné vlády, sa však nepohneme.
Rozklad strategickej komunikácie
Vláda na Slovensku by mala okamžite prestať útočiť na nezávislé a mienkotvorné médiá, ktoré pracujú s overenými informáciami. Aj v tomto je nám nápomocná EÚ. Aktuálne sa implementuje Akt o slobode médií, ktorý prináša väčšiu ochranu novinárom.
Od nástupu štvrtej Ficovej vlády ideme opačným smerom aj pri strategickej komunikácii štátu. Ešte predtým vznikali na ministerstvách a v štátnych inštitúciách špeciálne tímy odborníkov, ktorí mali na starosti oficiálnu komunikáciu zameranú na vyvracanie hoaxov a nepravdivých informácií. Tieto tímy boli postupne oslabené či úplne rozložené.
Štát by mal tiež systematicky vzdelávať učiteľov aj lekárov, aby boli pripravení komunikovať so žiakmi aj pacientmi o dezinformáciách. V realite toto často musia suplovať novinári, novinárky a mimovládky. Čiže presne tí aktéri, ktorých vláda systematicky šikanuje.
Z hľadiska stratégie a politického prežitia je toto konanie predstaviteľov koaličných strán zrozumiteľné. Šírenie lží a zmanipulovaných informácií im pomohlo k moci.
Dezinformácie boli nápomocné aj v prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil Peter Pellegrini za pomoci vymysleného príbehu, že jeho protikandidát Ivan Korčok ako kandidát vojny pošle Slovákov bojovať na Ukrajinu.
Z dlhodobého hľadiska je to však neudržateľné. Ak nezačneme okamžite podávať vakcínu proti dezinformáciám, pravda sa natrvalo stratí v epidémii lží.
