Autor je ekonomický analytik KOZ SR a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
V poslednom čase sa akosi pričasto skloňuje slovné spojenie investičný dlh. Jedinou škodou je, že sa tak deje len v poslednom čase.
Dekády sme ako štát a spoločnosť na tomto stave úspešne pracovali, propagovali štíhly štát, znižovali výdavky, znižovali a vyrovnávali dane. Ešte šťastie, že sme príjemcami eurofondov, ktoré nás zatiaľ nechávajú v ilúzii, že táto stratégia funguje.
Funguje tu vôbec niečo?
Dodnes nedostavaná súvislá diaľnica do Košíc, o prepojeniach na iné štáty ani nehovoriac. Železničná infraštruktúra v rozvrate, radšej ani nespomínať vysokorýchlostnú železnicu, ktorá nás bude obchádzať. Cesty a mosty v katastrofálnom stave. Deravé potrubia na pitnú vodu, pričom 10 percent obyvateľov nie je vôbec pripojených na vodovod, na kanalizáciu skoro 30 percent a 12 percent obyvateľstva žije v obydliach bez splachovacieho záchoda. O stave nemocníc a počtoch zdravotníkov radšej pomlčať.
Úroveň nášho hospodárstva a priemyslu je nedostatočná najmä z dôvodu dlhodobo mizerných firemných investícií do výskumu a vývoja a to nás ešte z ťažkostí vyťahujú priame zahraničné investície, pretože náš domáci podnikateľský sektor je na tom ešte horšie.
V časoch vysokej nezamestnanosti sme tlieskali našim občanom, ktorí utekali pracovať do zahraničia, dokonca niektorí ich nazývali pravými kapitalistami. Dnes by sme ich radi videli pracovať doma, ale jediné, čo im dokážeme ponúknuť, sú najhoršie pracovné podmienky v európskej dvadsaťsedmičke.
Dlhé roky sme sa spoliehali, že dokážeme konkurovať nízkymi mzdami, a zabudli sme, že táto cesta, hoci zo začiatku bola správna, bola dlhodobo neudržateľná. Dnes, po viac ako tridsiatich rokoch, sa stále nájdu „odborníci“, ktorí túto nezmyselnú politiku propagujú ako našu spásu.
Má zmysel vôbec hovoriť o školstve? Aj tam vidno obrovský investičný deficit, nielen v samotných budovách, ale aj v tom, čo tie budovy obsahujú, nielen z hľadiska, ako sú vybavené školy a prepojené na prax, ale aj ako sú zaplatení zamestnanci školstva.
A čo naša pripravenosť na klimatické zmeny? Sociálne služby? No dobre, neradno sa vŕtať v otvorených ranách. A takto by sme mohli ísť ďalej a ďalej. Zúfalo podfinancovaný je celý štát, súkromný sektor a spoločnosť ako taká.
Eurofondy na bežnú prevádzku
A tu zase narážame na potrebu konsolidácie. Ako dobehnúť investičné dlhy vo všetkých sektoroch a oblastiach a zároveň konsolidovať? Toto sa zdá ako nereálna sizyfovská úloha.
Na jednej strane zaznievajú názory, že treba konsolidovať len na strane výdavkov. Čiže šetriť. Šetrenie a zefektívnenie výdavkov štátu je, samozrejme, super vec, ktorá tu mala prebiehať dekády, no ani najvyššia možná miera úspor nám neprinesie také benefity, aby sme skrotili deficit v potrebnej miere. O nejakých zásadných investíciách potom ani nemožno hovoriť.
Druhá skupina názorov hovorí o zvyšovaní príjmov. Aj tu sa však názory rozchádzajú. Časť politikov rozpráva o zvyšovaní HDP, druhá časť o zvyšovaní daní. Problémom však je, že nafúknuť HDP dokázali len Íri, aj to umelo. A náš daňový mix je dlhodobo zle nastavený a daňová reforma mešká najmenej dvadsať rokov.
V súčasnej situácii na nejakú zásadnú zmenu nie je čas, a tak na zmeny, ktoré ovplyvnia budúcoročný rozpočet, ostávajú len jednoduchšie riešenia, ktoré majú od systémovosti a dokonalosti ďaleko.
Nakoniec tu máme eurofondy, ktoré nedostávame zadarmo, ako sa zvykne prezentovať, pretože do istej miery to má byť kompenzácia za to, že sme sa plne otvorili spoločnému trhu, zrušili clá a regulácie. Na druhej strane, hlavnou úlohou eurofondov je konvergencia, investície do infraštruktúr, rozvoja a pozdvihnutia našej ekonomiky na vyššiu úroveň.
Problémom však je, že na Slovensku eurofondy do veľkej miery používame na bežnú prevádzku štátu, teda na to, čo by sme mali financovať z domácich daňových príjmov. Naše daňové a odvodové príjmy vyjadrené ako podiel na HDP patria dlhodobo k najnižším v EÚ, čo nám neumožňuje konať inak, a tak sme sa z dlhodobého hľadiska dostali do rôznych pascí vrátane tej, ktorej podstatou sú naakumulované investičné dlhy.
Konečne sa treba začať rozprávať o tom, ako z toho von.
