Verejnosť mohla mať pocit, že sleduje zabudnutý diel Simpsonovcov, nepochybne však videla jeden z najhorších prešľapov akejkoľvek prokuratúry za veľmi dlhý čas.
Ak členka či sympatizantka sekty v talári prenasleduje nástrojmi trestného práva – na ktoré má štát monopol – ľudí, ktorí sa tejto sekte venovali profesionálne, je to dôvod, aby metaforicky padali hlavy. Je to porovnateľná situácia, ako keby vrcholný mafián sedel na prokuratúre a dirigoval trestné stíhanie proti policajtom, ktorí po ňom išli.

Čo možno v polčase označiť za dobré: trestné stíhanie novinárky a aktivistov je zastavené, sektárka sa vzdala vedúcej funkcie a ohradili sa proti nej kolegovia.
Čo je zlé: trestné stíhanie sa nezastavilo vďaka vnútornému kontrolnému mechanizmu prokuratúry (za dozorovania pani Habčákovej), ale až vďaka medializácii.
A čo generálny prokurátor Maroš Žilinka? Za celý týždeň zverejnil iba sympatický obrázok vodiaceho psíka, ktorý pomáha nevidiacim. Iste, mohol sa k celej veci aj nevyjadriť vôbec.