Škoda. Podpis konsolidačného paktu sfúkol iskru nádeje, že v najvyššej pozemskej funkcii, aká existuje, sa Peter Pellegrini – feministky odpustia – vzmuží. Keby vlastnil čosi ako „lepšie ja“, aké býva v duchovnom portfóliu bežného pozemšťana, mohlo sa začať liahnuť čosi ako larva inštitucionálneho napätia. Azda aj s prísľubmi do budúcnosti, keďže „pozične“ sa sily takmer vyrovnali a akýsi otvorený účet má Fico u Pellegriniho. „Bejvávalo.“
Aby nedošlo k nedorozumeniu, Kamenického úskok by podpísal aj autor, keďže najmä vzhľadom na nevyspytateľné externality – napríklad Ukrajina na kolenách; Taliansko/euro/eurozóna; Taiwan; Trump – niet vyššej priority slovenskej politiky než držať rozpočtový deficit pod krkom. Akýmikoľvek prostriedkami aj navzdory skutočnosti, že ohľadom spôsobilosti fiškálnych lunatikov skresať schodok pod 5 percent HDP (toľko sa „plánuje“) musí panovať mimoriadna skepsa.
Ak chcete jeden špeciálny dôvod, pre ktorý by sa autorovi veto ani neprisnilo, je to jadro Pellegriniho bububu: spomalenie rastu doktorských platov. Totiž, ak Absurdistan s najväčším A – atentát na Fica – má dôstojného konkurenta, je to žiadosť, aby sa konsolidácia nedotkla valorizácie platov lekárov. Čiže vrstvy, ktorá – teraz pozor – v európskom porovnaní svojej profesijnej skupiny má v relácii k priemernej mzde vo (svojom domácom) národnom hospodárstve vôbec najvyššie príjmy. Rozumieme sa; príjem nemeckého nemocničného doktora je jedenapolnásobkom priemernej nemeckej mzdy (a podobne český, dánsky atď.), kým slovenský má trojnásobok.
Vrcholový cynizmus je Visolajského a spol. odvolávanie sa na pacientov v situácii, keď percentuálne ďaleko najvyšší podiel si z príjmov nemocníc čerpajú „osobné náklady“. Tie sú, samozrejme, jadrom miliardových dlhov nemocníc, ktoré sa významnou mierou podieľajú na destabilizácii verejných financií. Pekné.
Na rozdiel od úspešnej minulosti, v ktorej najprv pred Mariánom Kollárom a potom Visolajským pokľakli Radičová a Heger, tentoraz je vydieraným subjektom Fico IV. Uvidíme, ako sa vysomári on, preborník v obchodovaní s lobistickými záujmami, keď Visolajský už trúbi, že so sto miliónmi, ktoré si vymodlil u Kamenického, si môže Šaško viete čo.
Vydieranie, aké si doktorské odbory dovoľujú na Slovensku, by verejné mienky inde „nezožrali“. Škoda, že nemajú ambíciu či záujem či čo ísť ďalej než po otázku, ako dopadnú politici, ktorí neustúpia lekárom. Lepšia otázka je, čo bude s Visolajským, až zomrie prvý pacient z dôvodu, že lekár neprišiel do služby, lebo štrajkuje pre sto eur hrubého.
