Úspešná hybridná komunikačná vojna istého politického zlosyna Slovensku okrem iných plodov priniesla traumu, keď dobrí ľudia akýkoľvek náznak úvah o zmene volebného systému vyhodnotia ako útok na samotnú podstatu demokracie a temnú orbanizáciu.
Videli sme to aj cez víkend, keď predseda Hlasu po „programovej konferencii“ z naftalínu vytiahol práve zmenu volebného systému.
Niežeby sa Matúšovi Šutajovi Eštokovi nedali pripisovať zlé úmysly, pri vysvetľovaní tejto deklarovanej ambície si však vystačíme s bezradnosťou.
Kamenický hovorí o bankrote. Čo pre Slovensko znamená dlh 77 miliárd? (otázky a odpovede) Čítajte Konkrétne s neschopnosťou v koalícii vecne presadzovať svoje záujmy, čo potom vyúsťuje do pokusov presadiť sa aspoň komunikačne. No a k tomu sa potom pridáva neschopnosť vytiahnuť niečo lepšie než tento relikt z programu.
Lebo trepaním o volebnom systéme asi obrátia politický stôl. Isto.
Nemôžeme to vedieť s určitosťou, ale dá sa tipnúť, že so sprostosťou o zmiešanom volebnom systéme s „poslancom za každý okres“ do strany prišiel Michal Kaliňák.
Ako hovorca ZMOS-u si mohol úprimne myslieť, že to občanov naozaj zaujíma, ostatným to bolo jedno, tak ho nechali načmárať to do programu.
Veď dobre, s podobnými nápadmi už žonglovali odroni od Vladimíra Mečiara cez Roberta Fica po Igora Matoviča a výsledok bol napospol rovnaký. Buď sa nezmenilo nič, alebo sa podčiarkla pomerná povaha systému: v roku 1998 počet obvodov klesol na jeden a v roku 2023 to zabetónovali do ústavy.
A aj dnes existujú najmenej tri dôvody nazdávať sa, že to nedopadne inak. Po prvé, z povahy veci vyplýva, že politici sa zdráhajú meniť systém, ktorých ich vyniesol k moci.
S tým súvisí aj druhý dôvod, ktorým je ťažká predvídateľnosť zmien. Pri výrazných zmenách pravidiel sa výrazne zmení aj správanie aktérov, teda kandidátov, strán a voličov, preto sú hocijaké prepočty medzi výrazne inými systémami neseriózne až zločinné počiny.
Po tretie, ak si strany aj želajú zmeny, predstavy o nich sa medzi stranami výrazne líšia. A keďže ide o hru s nulovým súčtom (čo jeden získa, iný stratí), ako jediný schodný kompromis sa ukáže nechať to tak.
Zhrnuté, ktokoľvek by chcel niečo zmeniť, musel by mať nielen kompetenciu predvídať, ako bude zo zmeny profitovať, ale aj mimoriadny politický um a výtlak nanútiť ostatným zmenu ústavy, ktorá by ostatných signatárov dohody poškodila.
Niekedy je to žiaľbohu, ale teraz chvalabohu: na Slovensku sa umu a kompetencie báť netreba.
