Sotva je niekto, kto o tomto procese ešte nepočul. Prípad Gisèle Pelicotovej, ktorú vlastný manžel Dominique Pelicot takmer dekádu tajne dopoval silnými liekmi, potom v bezvedomí ponúkal desiatkam mužov na znásilnenie v jej vlastnej posteli, všetko si pozorne nahrával a archivoval, nemá obdobu.
Súdny proces, ktorý sa vo francúzskom Avignone začal v septembri a vyvrcholiť by mal koncom roka, niektorí označujú za najzásadnejší za posledných desať rokov.
Bolo by prinajmenšom hlúpe a nevkusné hľadieť na tento proces len z pohľadu brutality a neuveriteľnosti násilia, ktorému bola Pelicotová vystavená.
Dôležité je najmä jej rozhodnutie, aby proces nepodliehal utajeniu a počas procesu sa dokonca púšťali záznamy, na ktorých rôzni muži rôznymi spôsobmi zneužívajú jej bezvládne telo. Hanba za znásilnenie podľa jej slov už „musí zmeniť stranu“. Nie ona sa má hanbiť a skrývať svoju tvár. Majú to byť desiatky násilníkov na čele s jej bývalým manželom.
Ani to, ako drobná bruneta chráni svoju tvár nanajvýš slnečnými okuliarmi, kým násilníci prichádzajú na súd ukrytí, však nie je všetko. Proces v meste Mazan nás môže naučiť veľa o obetiach. A ešte viac o páchateľoch.
Prestaňme už hovoriť o tmavých parkoch
Čo, kedy a ako prežila Gisèle Pelicotová, absolútne búra predsudky o obetiach sexuálneho násilia a vyvracia najrôznejšie fámy. Pred súdom nestojí mladá žena, ktorá sa vracala z vianočného večierka neosvetleným parkom či neuvážene zahla do bočnej uličky. Namiesto nej je tu seniorka.
Nemala oblečené priliehavé šaty, ale pyžamu. Nepopíjala v bare. Predtým, ako ju znásilnili muži v jej posteli, si čítala knihu a v mobile si prezerala fotky vnúčat.
