Autor je teológ a spisovateľ
Vznik Československej republiky má jeden často opomínaný rozmer, súvisiaci s hegemóniou politického katolicizmu v krajinách Habsburskej dynastie a svätoštefanskej koruny.
Počas náboženských vojen, ktoré v 17. storočí ničili uhorskú ekonomiku a populáciu, sa začal vo všetkých krajinách, historických dŕžavách alebo novonadobudnutých územiach formovať nový druh politického a náboženského univerzalizmu, ktorý bol v prípade najvýznamnejších postáv protihabsburgských magnátov podmienený masívnymi konverziami šľachty na reformované kresťanstvo.
Heretickí kalvíni a luteráni bojujúci v Betlenovom alebo Rákocziho vojsku nemali spor iba s náboženskou predstavou o feudálnej monarchii, ale celkom prirodzene si kládli otázky o miere lojality voči mystickému konceptu cisára a relikvie v podobe koruny, ktorá je vybudovaná na princípoch politického katolicizmu.
Hugenoti a násilné odstránenie panovníka
Pokusy emancipovať sa od feudálnej teokracie poznali už predtým v Čechách počas husitských vojen, útoky na autoritu panovníka a na autoritu rímskej cirkvi sa stali od čias táboritov a adamitov súčasťou každého stavovského povstania v regióne a širšieho protestantského zápasu o slobodu založenom na odmietaní náboženského učenia a dedičného politického katolicizmu.
Francúzski protestanti po Bartolomejskej noci teoretizovali právo na násilné odstránenie panovníka a tento duch vzdoru sa aj vďaka hugenotom, ktorí po páde La Rochelle prišli do exilu v iných európskych krajinách, rozšíril spolu s pamfletmi žiadajúcimi zmenu režimu alebo odstránenie dedičných monarchií.
V kontexte protihabsburských stavovských povstaní sa zároveň začala objavovať a silnejšie prejavovať intelektuálna a náboženská spolupatričnosť Čechov a Slovákov.
