Autor je umelec a publicista
„Pokus o atentát na zakladateľa vládnucej strany Gruzínsky sen pripravili tie isté sily, ktoré sa pokúsili zabiť slovenského premiéra Roberta Fica a exprezidenta USA Donalda Trumpa,“ vyhlásil v lete gruzínsky premiér Irakli Kobachidze. „Je to dielo globálnych liberálno-fašistických síl,“ rozvinul myšlienku poslanec za stranu Gruzínsky sen Mamuka Mdinaradze.
Podobným spôsobom ako vrcholní predstavitelia Gruzínska, krajiny zmietanej vnútornými spormi o ďalšie geopolitické smerovanie, argumentuje aj Robert Fico.
Príčinu atentátu odmietol hľadať v čine izolovaného jednotlivca a v prvom verejnom prejave po útoku naznačil, že atentát je dôsledkom jeho konfliktu so západnými inštitúciami, ktoré presadzujú „politiku jedného názoru“.
Snaha interpretovať náhodné lokálne udalosti ako súčasť veľkého plánu globálnych síl stojacich v pozadí je charakteristickou črtou konšpiračného zmýšľania.
Dnes je to zároveň zjednocujúci motív protizápadných, protidemokratických a protiliberálnych populistov v rôznych krajinách sveta.
Do tohto spoločenstva sa neomylne zaradil aj Fico a jeho garnitúra príbehom, ktorý začali šíriť po atentáte. Doterajšie vyjadrenia a kroky predstaviteľov vlády vyvolávajú obavu, že jednoznačná interpretácia a presvedčivý záver vyšetrovania atentátu nie je v ich záujme. Ficovým konšpiračným teóriám viac vyhovuje hmla a dohady.
S tým súvisí aj hľadanie odpovede na otázku, do akej miery je dnes Robert Fico protizápadným a nedemokratickým politikom. Fico argumentuje, že jeho cieľom je suverénna politika, nie vystúpenie Slovenska zo západných štruktúr ani podkopávanie demokracie.
Aj Vučič vidí v atentáte na Fica sprisahanie. V Komárne utužovali vlastný migračný pakt Čítajte No v okamihu, keď začne čelný predstaviteľ štátu vysvetľovať kľúčové udalosti pomocou konšpiračných teórií posilňujúcich protizápadné a protidemokratické sentimenty, hazarduje s budúcnosťou vlastnej krajiny.
„Nedemokratický politik“ nemusí byť definovaný snahou o zasahovanie do slobodných volieb, môže ísť o predstaviteľa štátu, ktorý úmyselne podkopáva dôveru v demokratické procesy.
Deje sa to nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách sveta. Príbeh o „liberálnych, progresívnych, vojnových“ globálnych elitách, ktoré sa systematicky snažia likvidovať nepohodlných politikov, sa tak stáva súčasťou zápasu o nový medzinárodný poriadok. V tomto kontexte dostávajú Ficove konšpirácie medzinárodný význam.
Pre nás, ktorí žijeme na Slovensku, je však najpodstatnejšie jedno. Čím úspešnejší bude Fico v šírení svojho naratívu, tým viac sa celá krajina bude vzďaľovať kľúčovým rámcom liberálnych demokracií.
