Pre Roberta Fica už nie je podstatné, ako a s kým vládne. Záleží už len na tom, aby vládol.
Je možné, že ho už dávno nebaví rutina vládnutia: analyzovať problémy, robiť rozhodnutia, reprezentovať krajinu, vnímať potreby širšej skupiny ľudí a zvažovať ich vo svetle možností štátu. Rozvíjať, zlepšovať, inovovať.
Platí argument, že Fico takýmto spôsobom nikdy nevládol. Predtým sa aspoň snažil o nejaký obsah pre svoju politiku. Teraz ho zaujíma už len technológia moci.

Nespravuje krajinu, on vládne: rekonštruuje vládnucu vrstvu, ktorá po voľbách v roku 2020 utrpela vážne straty. Prepisuje interpretácie tohto obdobia a snaží sa robiť protiopatrenia, aby ho podobná strata už nepostihla.
Preto nie je vôbec prekvapivé, že jednu zo svojich straníckych bábok presunul do poslaneckého klubu Andreja Danka, ktorý pravdupovediac šéfovi SNS nikdy úplne nepatril. Klubu sa hneď po voľbách zmocnili bytosti, ktoré len simulujú politiku.
Fico sa momentálne nikomu nespovedá a Dušan Muňko, ktorý mu zabezpečil luxusnú strechu nad hlavou, hovorí, že sa vlastne nič nemení. Neklame. On len zlepšuje Dankovu štatistiku, ale naďalej bude hlasovať tak, ako rozhodne jeho šéf.
Voličom SNS to môže byť jedno, keďže mnohí z nich by Dankovu stranu dnes už ani nevolili. Hlas sa ani nesnaží o emancipáciu, a tak Fico sebavedome verí, že jeho bývalí spolupútnici vládu nepoložia.
Pre Fica je parlament len náhodný zhluk ľudí, ktorí sa delia na spojencov a nepriateľov. Odkazy strán sa zlievajú, krajina je rozpoltená, rozhodujú už len bonusy, renty a vydieranie.
Samozrejme, môžeme hovoriť o kríze, ale tí, ktorí očakávajú rozpad koalície alebo nebodaj pád vlády Fica, budú sklamaní. Prestup Muňka, bývalého agenta ŠtB a chovateľa vzácnych papagájov bez dokladov, potvrdzuje, že Ficova kreativita sa sústreďuje na pomstu a na udržanie si moci.
My ostatní zatiaľ máme smolu.