V istom zmysle je tá sebaistota Roberta Fica obdivuhodná. Takmer každý iný premiér so záujmom zostať premiérom by sa v situácii s rozhádanými koaličnými klubmi, z ktorých jeden práve prešiel rozkolom, usiloval s maximálnou opatrnosťou nasýtiť a zmieriť svojich kolegov.
On si namiesto toho zvolí metódu, pri ktorej jedno spektrum ofukuje a druhého z partnerov núti podstupovať politickú vodoliečbu. Osobitne pikantné na tom však je, že ušetrený nie je ani „jeho človek“ v Hlase, teda predseda, ktorý sa miestami až nevkusne verejne usiluje o jeho priazeň.
A keď príde na lámanie chleba, čo dostane? Áno, vodoliečbu, ako si ju predstavuje predseda vlády, teda facku mokrou rukou sprava. A potom zľava.
