Udalosť SR
Fico IV verzus doktori.
Ešte aj keď Fico (IV) nebol takým ohrozením ústavnej liberálnej demokracie, akým je dnes, aj tak dvadsaťpäť či koľko rokov bolo nezlučiteľné s autorom, aby v čomkoľvek dal za pravdu Ficovi, vládam Fica a Smeru. Z princípu. (Je nepriestrelný, ale mimo tejto debaty.)
Sebastrednosť, bezohľadnosť a asociálnosť, s akou vrstva, ktorej zodpovednosť za stav zdravotníctva je – hneď po vládach Fico I, Fico II, Fico III, Pellegrini a Fico IV – najvyššia (povedzme asi šesťkrát vyššia než Penty s Agelom dokopy), priorizuje svojich sto eur hrubého nadovšetko, doháňa autora až do kognitívneho zúfalstva. Takmer až po vyhlásenie: Fico/Šaško, nekľaknite pred vydieračom (ako Radičová a Heger) a dajte si ukázať, ako bude tých 2500 lekárov odchádzať z milovaných nadčasov, ktorých lukratívnosť je základnou príčinou, prečo nemocnice neprijímajú – napriek voľným miestam – mladých lekárov.
No. Iba „takmer“ (vyhlásenie) preto, lebo namydliť schody Ficovi IV – čo je vždy vítaný dobrý skutok pre budúcnosť slovenskej slobody a demokracie – dokážu Visolajský a spol. lepšie ako iní. Ako ukazuje fascinácia verejnej mienky, fakticky najlepšie z celej republiky.
Chybný krok
Minimálna mzda.
Ďalším z bataliónu svedectiev, že populizmus je nezastaviteľný, je ústavná väčšina (!!!) za zvyšovanie minimálnej mzdy. (Až niekam do tisíc eur.)
O koalícii škoda slov – navrhovateľ Erik Tomáš. Horšie je, že popri ultrapopulistickom OĽaNO sa tentoraz pomiatlo aj Progresívne Slovensko. Čo na toto protištátne, fiškálno-suicidiálne hlasovanie hovorí Ľudovít Ódor v europarlamente?
Šimečka by azda mohol otvoriť v strane debatu, či do čias, do ktorých vchádza Slovensko s celým batohom negatívnych ekonomických ukazovateľov (primátov v EÚ), je akurát Simona Petrík tá správna expertka strany na sociálnu agendu.
