Autor pôsobí v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied
Vyplýva to zo záverov štúdie vypracovanej organizáciou Africa No Filter, ktorá skúma vzťahy medzi mediálnym priestorom, finančnými tokmi a rozvojom afrických krajín. Vychádza predovšetkým z porovnávania afrických štátov s krajinami mimo afrického kontinentu, ale s podobnou politickou situáciou alebo medzinárodným ratingom.
Štúdia upozorňuje, že pri písaní o Afrike sa v médiách kladie dôraz predovšetkým na negatívne aspekty ako násilie, konflikty, katastrofy, vojny či korupcia. Tieto a podobné javy sa v západnej spoločnosti „už tradične“ pripisujú najčastejšie práve Afrike a jej obyvateľom. Akoby vojny, konflikty či nestabilita boli niečím, čo je pre celý africký kontinent typické a čím sa akoby odlišuje od iných regiónov sveta.
Príplatok za predsudky
Takýto obraz Afriky vo svetových médiách významným spôsobom ovplyvňuje správanie investorov a predražuje medzinárodné pôžičky pre africké štáty, pretože majú vo všeobecnosti povesť ako vysoko rizikové. Podľa organizácie Africa No Filter tak africké vlády platia investorom a poskytovateľom zahraničných úverov niečo ako špeciálny „príplatok za predsudky“.
Predmetná štúdia tieto otázky skúma predovšetkým na príklade mediálneho pokrývania volieb v afrických krajinách a porovnáva ich so štátmi mimo Afriky s podobným politickým režimom, medzinárodným indexom demokracie či politickej stability. Ide napríklad o porovnanie Kene a Malajzie, Nigérie a Egypta s Thajskom alebo Juhoafrickej republiky s Dánskom v období tesne pred vypuknutím pandémie covidu-19.
Zo záverov vyplýva, že na globálnej úrovni sa voľbám v afrických štátoch venuje pomerne veľká pozornosť. No v porovnaní s podobnými krajinami mimo Afriky sa mediálny záujem omnoho viac sústreďuje na témy ako volebné násilie, nestabilita, prevraty, manipulácie či korupcia.
Tento jav v západnej spoločnosti určite nie je ničím novým. Obraz Afriky sa v Európe utváral postupne už od staroveku a v rôznych historických obdobiach mal rôzne podoby. Predsudky či stereotypy vždy zohrávali dôležitú úlohu a Európania, ktorí prichádzali do kontaktu s Afričanmi, v nich často videli protiklad takmer k všetkému, čo poznali.
Otrokom za odmenu
Zásadný posun k negatívnemu obrazu Afriky v Európe však nastal v 18. storočí v období rozmachu atlantického obchodu s otrokmi, keď sa africký kontinent prezentoval takmer výlučne ako temné, kruté a bohom opustené miesto. Úplne bežné boli argumenty, že otroctvo v službách Európanov bolo pre Afričanov v podstate vykúpením.
Tento obraz bol neskôr umocnený počas európskej koloniálnej expanzie v Afrike v priebehu 19. storočia, keď sa opisovanie a zobrazovanie Afričanov ako primitívnych, barbarských a zaostalých ľudí bez histórie a civilizácie stalo v Európe štandardom. Slúžilo dokonca ako argument na ospravedlnenie násilia pri európskej expanzii a nastolení koloniálnej nadvlády v Afrike.
Od druhej polovice 19. storočia sa v európskej spoločnosti navyše presadzovali myšlienky sociálneho darvinizmu a rôznych rasových teórií či rebríčkov. Afričania boli vždy na samom spodku týchto rebríčkov, zatiaľ čo bieli Európania sami seba vnímali ako vrchol ľudskej civilizácie.
Dnešný obraz Afriky v západných médiách sa od čias kolonializmu určite posunul k lepšiemu. Pretrvávanie viacerých stereotypov či predsudkov je tu však stále silne prítomné.
Ide predovšetkým o obraz Afriky ako zaostalého, dokonca „temného kontinentu“, ktorý je v protiklade k všetkému, čo predstavuje moderný západný svet. Výsledkom je, že Afrika má dodnes v mediálnom priestore výrazne negatívnejší obraz ako iné regióny sveta.
A práve to môže do veľkej miery ovplyvňovať život miliónov ľudí na africkom kontinente. Obraz v médiách je totiž významným faktorom pri vnímaní potenciálnych rizík v prípade veľkých investícií a pôžičiek.
Ako písať o Afrike
Podľa odhadov organizácie Africa No Filter môžu negatívne stereotypy a predsudky v médiách stáť africké krajiny viac ako štyri miliardy dolárov ročne. Ide o sumu, ktorá by dokázala financovať vzdelanie pre dvanásť miliónov detí alebo zabezpečiť čistú pitnú vodu pre väčšinu populácie Nigérie.
Autori štúdie si však uvedomujú limity svojich výsledkov. Zdôrazňujú predovšetkým potrebu zapojiť do porovnávania a výskumu väčšie množstvo krajín v Afrike aj mimo nej, aby sa dosiahol ucelenejší obraz.
No už doterajšie zistenia poukazujú na to, že neustále pretrvávanie historických stereotypov a predsudkov o Afrike a jej obyvateľoch môže mať aj vážne ekonomické dôsledky.
Vzhľadom na súčasný globálny vývoj bude veľmi dôležité, akým spôsobom budú médiá vo svete naďalej pristupovať k témam a spravodajstvu o africkom kontinente.
Nejde o to, aby za každú cenu písali pozitívne. Skôr bude kľúčové, aby bola Afrika prezentovaná obsahovo vyváženejšie v porovnaní s inými regiónmi sveta. A aby namiesto vykresľovania Afriky ako jednoliateho tragického celku médiá viac rešpektovali jej kultúrnu, politickú a ekonomickú rozmanitosť.
