Prvé narodeniny Fica IV si pýtajú bilanciu, až kam po gréckej a maďarskej ceste dotiahol Slovensko. Je to o čosi menej než armagedon, ale päťdesiat odtieňov krízy zostáva s otvoreným koncom.
Rok rozhadzovania už aj tak najhorších verejných financií, následne potemkinovská „konsolidácia“ a potreba skresávať deficit najmenej o miliardu aj v predvolebnom roku 2026, to všetko necháva Slovensko vystavené vysokému riziku, že aj jedno príslovečné mávnutie motýlích krídel sa môže obrátiť v tragédiu.
A aj keď zabudneme na Taiwan, Putina (a Severokórejčanov) v Kyjeve a veľa podobného, do gréckych vôd (pred tridsiatimi rokmi) štát naviguje endemická antireformnosť a paternalistický populizmus jediného spôsobu vládnutia, ktorého sú schopní.
