„Opravdu nebijte děti, opravdu je to naprosto zbytečný, jde to a lépe i bez toho... Nezapomeňte, že děti by se s vámi měli cítit bezpečně, ne se bát, kdy zase nějaké přiletí,“ napísal vo svojom poslednom facebookovom statuse uznávaný český profesor klinickej psychológie Radek Ptáček.
Bol to jeho záverečný odkaz verejnosti krátko predtým, ako sa, žiaľ, na sklonku leta rozhodol vziať si život. Jeho strata je pre psychologickú obec a aj pre verejnosť obrovská.
V istom zmysle je bolestné aj krásne, že svoje posledné slová vo virtuálnom priestore venoval práve tejto téme.
Tí, ktorí bránia výchovné, nemajú pádne argumenty
Dlhodobým a konštantným javom na sociálnych sieťach je totiž nasledovné – len čo sa niekde objaví článok, status alebo informácia o tom, že je nesprávne biť deti, trestať ich alebo im dávať „výchovné“ po zadku, v komentároch sa vyroja stále tie isté reakcie. Možno teraz automaticky napadnú aj niektorým z vás:
„Niektoré dnešné deti by si rozhodne zaslúžili!“
„Jedna výchovná ešte nikomu neublížila. Dieťa má mať rešpekt.“
„Som proti bitiu detí, ale to, že dám decku po zadku, ešte neznamená, že ho týram.“
A napokon evergreen:
„Aj ja som občas dostal/a výchovnú a som tu. Nemám traumu, vybudovalo to u mňa rešpekt a som v pohode.“
