Trump by bol nielen horšou, ale bezpečnostne rizikovou voľbou (komentár)

Do širokého konsenzu, že najdôležitejšie voľby v dejinách zemegule môžu byť súčasne aj najtesnejšie, sa autor navážať nebude. Ešte i keď takto z diaľky to dáva na Kamalu. Jasné, nie tak dávno to dával na Korčoka (hahaha).

Môžete povedať, že najdôležitejšie na zemeguli boli všetky americké prezidentské voľby. Dobre, ale ešte väčšiu dôležitosť rozhodovania Trump vs. Harrisová dávajú dva faktory. Po prvé, najvýbušnejšia geopolitická realita po druhej svetovej vojne. Po druhé, nožnice medzi dôsledkami demokratickej a republikánskej alternatívy, vnútro- i zahraničnopolitickými, môžu byť otvorenejšie, než bývali.

Vyjadrenia pozorovateľov, že nevidia v programoch také body, ktoré by zakladali zásadné rozdiely vo výsledkoch, narážajú na nevyspytateľnosť jedného z kandidátov. Konkrétnejšie?

Trebárs vyhlásenie, že Trump bude pre Izrael lepšia voľba ako Harrisová, znie ako úplná samozrejmosť. Presne, znie. Ale Trumpova reč „nikdy nezabudnem Bibimu, ako nás nechal v štichu“, ktorou reagoval na to, že Izrael v poslednej chvíli odvolal spoluúčasť na likvidácii teroristu Sulejmáního, a predovšetkým úplné prerušenie vzťahu s Netanjahuom, keď ten pred štyrmi rokmi gratuloval (medzi prvými!) Bidenovi k zvoleniu, sú úchylné prejavy úchylnej osobnosti, ktoré mnohých znalcov navádzajú k úvahe, že Kamala Harrisová bude istejší a spoľahlivejší garant politiky „bezpečnosť Izraela je skalopevný záujem USA“.

Nevyspytateľnosť, čo Trump sám vidí ako svoju prednosť, nerozlišovanie podstatného a malicherného (blahoželal Bidenovi!!), to všetko sú dôvody, prečo sa dá vyhlásiť za zákon, že špeciálne pre stredoeurópsky región by Trump bol nielen horšou, ale bezpečnostne rizikovou voľbou.

Hrozby z jeho mentálnych hendikepov neumenšujú ani dobré kroky, ktoré vykonal v bezpečnostnej a zahraničnej politike. Posilnenie východného krídla NATO, tzv. abrahámske kontrakty, výpoveď jadrovej zmluvy s Iránom, priamočiary ťah proti Číne (a tak ďalej) však nemôžu vyvážiť izolacionizmus, náklonnosť k diktátorom, netransparentný vzťah k Putinovi, transakčnú politiku atď.

Spojenecká politika a obrana jestvujúceho „západného“ svetového usporiadania je isteže kľúčový záujem USA – presne tak ako Európy. Vlastné dôvody odmietnuť Trumpa má však – teda mal by mať – americký volič aj bezprostrednejšie než geopolitika.

Predovšetkým, ak niekto dodnes neuznal svoju ikskrát súdne potvrdenú prehru, je samo osebe škandál. A ešte ak opäť avizuje, že neuzná volebný výsledok, ktorý nebude v jeho prospech, ten človek je antihmota v liberálnej demokracii.

Základný poznávací znak autokrata je snaha o zotrvanie pri moci za každú cenu.