Prvá epizóda podcastu Ľudskosť, ktorú sme vydali pred vyše troma rokmi, bola o prípade Sone z pumpy. V tom čase sa internet zabával na reportáži TV JOJ, podľa ktorej žena na pumpe „odstavila lupiča“ tým, že mu „poskytla orálny sex“.
Podľa reportáže si lupič zrejme myslel, že Soňa je pumpárka. Viackrát ju udrel do hlavy, dovliekol ju k trezoru a žiadal peniaze.
„Bol agresívny, dal mi facku a držal ma,“ opisovala napadnutá žena svoj zážitok televízii. Najprv sa podľa svojich slov skúšala tváriť, že chce trezor otvoriť, no čas sa míňal, a tak zmenila taktiku: muža začala zvádzať.
„Skúsila som a pomohlo to. Hneď sa chytil a čo sa stalo, stalo sa.“ V tom momente išlo podľa jej slov o „pud sebazáchovy“.
Keďže bola pumpa na Panónskej ceste, mnohí usúdili, že Soňa robí v sexbiznise. A to, čo by sme za iných okolností považovali za hrubé násilie, sa tak odrazu stalo predmetom vtipov.
Čím to je, že nám pri niektorých ľuďoch chýba súcit?
Ako vyzerajú naozajstné obete
Pred zhruba štyridsiatimi rokmi opísal nórsky sociológ a kriminológ Nils Christie takzvanú ideálnu obeť. Všimol si, že verejnosť (vrátane vyšetrovateľov, úradníkov či zdravotníčok) robí medzi ľuďmi veľké rozdiely a určitým ľuďom nie je ochotná priznať status obete.
Ideálnu obeť Christie opísal ako maličkú starú paniu, ktorú na ceste domov od chorej sestry, o ktorú sa práve starala, udrie do hlavy veľký muž, ktorý chcel peniaze, aby si kúpil alkohol a drogy.
Ideálna obeť je teda vyššieho veku, ženského rodu a vedie morálne nespochybniteľný život a nedá sa jej vyčítať prítomnosť na mieste, na ktorom došlo k spáchaniu trestného činu (nebola v noci na diskotéke, ale šla od chorej sestry).
Páchateľ zas musí byť veľký a zlý a nesmie mať k obeti žiadny vzťah. Výpovede obete musia byť konzistentné, musia dávať zmysel, vyznievať dôveryhodne a musia tiež reflektovať správny časový rámec.
Ľudia, ktorí počas života zažili tie najhoršie veci, však takto nepôsobia takmer nikdy.
Vyzerajú skôr ako mrmlajúci muž v špinavom oblečení s igelitkou, ktorého zdravotník ťahá po zemi von z nemocnice potom, ako odtiaľ odmietol odísť. Môžu vyzerať ako Britney Spears, ktorá si s podivným úsmevom holí hlavu pred kamerami paparazzov a potom na nich nakričí, takže ako obete zrazu vyzerajú muži, ktorí ju roky prenasledovali a zarábali na jej fotkách. No a môžu vyzerať napríklad aj ako dieťa v reedukačnom centre, ktoré v minulosti kradlo či bilo spolužiakov.
Toto všetko sú ľudia, ktorí si zaslúžia súcit a potrebujú pomoc.
A čo ak bola obeť milá k páchateľovi?
Vďaka odborníkom z oblasti psychotraumatológie dnes poznáme aj ďalšie neprimerané očakávania, ktoré kladieme na obete zlého zaobchádzania.
Napríklad, že správna obeť sa má proti násiliu aktívne brániť. Chceme jasne vidieť, že bojovala za svoj život, zdravie a česť.
