Autor je doktorand na Trinity College v Dubline. Pracoval v Inštitúte finančnej politiky a v Kancelárii prezidenta SR
Niekde vo svete vraj existujú dva štáty. Oba štáty sú si veľmi podobné geograficky, historicky aj kultúrne. Majú porovnateľný hospodársky rast, len ten prvý štát je a vždy bol o trochu bohatší. Volajme ho preto Česko. V bohatšom Česku sa v prepočte na hlavu vyrobí o niečo viac než v druhom štáte, ktorý nazveme Slovensko.
V obidvoch štátoch žije aj početná a stále rastúca skupina penzistov. Penzisti držia svoje úspory doma v kufroch. Radi by si zaplatili niekoho, kto by im občas prišiel pomôcť do domácnosti. No mzda, ktorú dokážu ponúknuť, nie je pre nikoho atraktívna. Česká vláda túžby dôchodcov ignoruje, ale slovenská sa rozhodne konať a otvorí trh práce pre opatrovateľov z Bangladéša. Pre týchto ľudí je aj slovenská minimálna mzda výborným zárobkom.
Čo sa stane s produktivitou slovenskej ekonomiky v porovnaní s Českom po prílive migrantov? A čo sa stane s kvalitou života na Slovensku? Produktivita slovenského hospodárstva nutne klesne. Príchod nekvalifikovanej a slabo platenej pracovnej sily zväčší zaostávanie za Českom v produktivite práce. Kvalitu života nevieme presne merať, ale vzhľadom na to, že mladým na Slovensku sa nepohoršilo a starým sa vďaka zahraničným opatrovateľom polepšilo, môžeme s takmer istotou tvrdiť, že kvalita života u nás vzrastie.
Chaos v pojmoch
Tento vymyslený príklad ilustruje nečakané dôsledky úvah o produktivite, ktoré rozprúdila nedávno publikovaná správa Maria Draghiho. Prvotné reakcie komentátorov hovorili o studenej sprche či budíčku pre štáty EÚ. Hlbšia analýza však odhaľuje oveľa zložitejší obraz.
