Po expozé v ruskej televízii je výprava do Číny v krátkom slede ďalšia z morových rán zahraničnej politiky na „štyri strany“. Nestačí, že geopolitická slepota sa páruje so spojeneckou neverou, to všetko ešte v karikatúre.
Uvítací špalier detí v pionierskych šatkách s kyticami bol stobodový, také číslo ešte v Pekingu neorganizovali. Dokonalý remake koloritu stretnutí Husáka s Brežnevom niesol vedľajšie posolstvo, že Orbán ani iní (africkí, ázijskí) vazali takéto spektakulárne uvítanie v Pekingu nedostali.
To, že maškarádu si slovenská strana objednala, je viac skutočnosť než silná indícia, takže vidíme slovensky špecifický rys politiky na štyri strany. Očakávania, že Fico a čínsky vodca sa začnú bozkávať, sa nenaplnili.
Karikatúru v obraze ešte prebíja obsahová. Zmluva o strategickom partnerstve so Slovenskom má parametre vtipu roka, Si Ťin-pching musel mať z Fica skvelú zábavu. Slovensko, ktorého objem obchodného obratu približne deväť miliárd USD radí asi na sedemdesiate miesto medzi partnermi „ríše stredu“, je pre Čínu asi také strategické ako atol Mururoa.
