Autor je riaditeľom MEMO 98, bol pozorovateľom gruzínskych parlamentných volieb
„Gamarjobat,“ víta nás po gruzínsky Tekle, mladá zamestnankyňa Národného demokratického inštitútu na letisku v Tbilisi. Tento americký inštitút pôsobí v Gruzínsku viac ako tridsať rokov a ja som súčasťou delegácie, ktorú tvoria skúsení diplomati, bývalí kongresmani a experti na ľudské práva a voľby. Naša skupina sa pridala k tímu volebných pozorovateľov, ktorý pôsobí v Gruzínsku od leta.
Sú to moje siedme voľby v tejto krajine na rozhraní Európy a Ázie, známej bohatou kultúrou, tradíciami, nádhernou prírodou a pohostinnými ľuďmi. Okrem volebného pozorovania som tam od roku 2007 pracoval v rôznych inštitúciách, zažil posledné roky vlády exprezidenta Saakašviliho, nástup miliardára Ivanišviliho a jeho strany Gruzínsky sen, ktorá je pri moci už dvanásť rokov.
„Didi madloba,“ poďakujem Tekle po gruzínsky, čím vyčerpám znalosť miestneho jazyka a spolu s ďalšími pozorovateľmi sa v skorých ranných hodinách presúvame do hotela v Tbilisi, aby sme si aspoň pár hodín pospali, keďže máme pred sebou náročný program.
Počas troch dní sa stretneme s lídrami vládnej a všetkých väčších opozičných strán, predstaviteľmi rôznych inštitúcií, občianskej spoločnosti a médií, ktorí participujú na voľbách. Pre pozorovateľa je dôležité pochopiť kontext, v ktorom sa voľby konajú, či sú podmienky férové pre všetkých, alebo je jedna strana zvýhodnená.
Prebudenie z Gruzínskeho sna
Práve zvýhodňovanie vládnej strany a fakt, že v Gruzínsku berie víťaz všetko, je dlhodobým problémom tunajších volieb. Saakašvili bol vizionár, ktorý dokázal posunúť krajinu bližšie k Európskej únii, ale posledné roky jeho vládnutia sprevádzali autokratické tendencie, útoky na médiá, občiansku spoločnosť a politických oponentov.
Pred dôležitými voľbami v roku 2012 prišiel na scénu Ivanišvili, ktorý sa narodil v chudobných pomeroch v západnom Gruzínsku a v deväťdesiatych rokoch dokázal v Rusku nahromadiť obrovský majetok. Založil stranu, ktorá oslovuje ľudí sklamaných z vtedajšej vlády a ponúka im víziu sna o modernom, demokratickom a prosperujúcom Gruzínsku.
Gruzínsky sen bol najmä vďaka peňaženke svojho zakladateľa úspešný, Saakašvili uznal porážku a vládna moc sa v Gruzínsku prvýkrát zmenila demokratickým spôsobom vo voľbách. Ivanišviliho peniaze pomohli riešiť problém, neskôr sa však stali jeho súčasťou.
Viac ako dekáda vlády Gruzínskeho sna totiž mnohých prebrala zo sna o demokratickej a modernej krajine. Menej ako polovica Gruzíncov verí, že žije v demokracii, vládnu stranu kritizujú za korupciu, selektívne uplatňovanie zákonov, oslabovanie demokratických inštitúcií a orientáciu na Rusko. Hoci EÚ v roku 2023 udelilo Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny, je podmienený kľúčovými reformami v oblastiach súdnictva a demokracie.
Pár mesiacov pred voľbami však vládna strana v parlamente pretlačila kontroverzný zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu a neskôr aj zákon o rodinných hodnotách a ochrane maloletých, ktoré signalizujú odklon od európskych hodnôt a spôsobili, že EÚ pozastavila prístupové rokovania.
Voľby sú preto zásadným indikátorom, ktorým smerom sa krajina vyberie.
Počas stretnutí s politickými stranami v Tbilisi mám pocit, akoby sme sa rozprávali o dvoch rôznych svetoch, a nie jednej a tej istej krajine. Opozícia obviňuje vládnu stranu, že krajinu ťahá k Rusku a straší ľudí vojnou. Gruzínsky sen to odmieta a obviňuje opozíciu na čele so Saakašvilim, že práve on je zodpovedný za krátku vojnu s Ruskom v roku 2008.
Vládna strana Gruzínsky sen tiež bez dôkazov tvrdí, že Saakašviliho Zjednotená národná strana (UNM) chce otvoriť „druhý front“ v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou a ak získa ústavnú väčšinu, začne sa právny proces, ktorým sa pokúsi vyhlásiť UNM a všetky jej satelitné alebo nástupnícke strany za protiústavné.
Saakašvili je momentálne vo väzbe pre obvinenia zo zneužívania moci. Jeho zdravotný stav sa zhoršil natoľko, že niektoré ľudskoprávne organizácie vyzvali na jeho prepustenie zo zdravotných dôvodov.
Ku kritike vlády sa počas našich stretnutí pridávajú aj mimovládne organizácie. Obviňujú ju z polarizácie spoločnosti, ovládnutia a zneužívania štátnych inštitúcií a zdrojov na volebnú kampaň, zo šírenia strachu a nenávisti. Vláda využíva novovytvorenú protikorupčnú agentúru, ktorá má monitorovať používanie peňazí v kampani na zastrašovanie politických protivníkov a mimovládnych organizácií.
Hlasovanie pod kontrolou moci
V týchto voľbách prvýkrát zaviedli elektronickú verifikáciu voličov a elektronické sčítavacie stroje, ktoré využije až deväťdesiat percent voličov. No vzhľadom na klesajúcu dôveru verejnosti k volebnej administratíve, ktorú niektorí obviňujú z uprednostňovania vládnej strany, sa masívne zavádzanie technológií stretlo s obavami.
Hoci technologické inovácie pôvodne získali širokú politickú a spoločenskú podporu, potvrdzujú sa skúsenosti z iných krajín, že samotná technológia nedokáže nahradiť dôveru občanov vo volebný proces.
Od domácich pozorovateľov počúvame, že sa už niekoľko mesiacov šíria rôzne dezinformácie o tom, že hlasovanie pomocou nových technológií nebude tajné a vládna strana bude kontrolovať, ako kto hlasoval.
Po absolvovaní stretnutí v Tbilisi sme rozdelení do trinástich tímov a odchádzame do regiónov. Ja sa s mojím tímom presúvam do južného regiónu Samcche-Džavacheti (časť historického územia Kartli ) na hranici s Tureckom. Väčšina obyvateľov je arménskeho pôvodu a až šesťdesiatpäť percent žije na vidieku.
Naším centrom sa na najbližšie dva dni stane Achalciche, mestečko s históriou siahajúcou až do stredoveku, známe historickými pamiatkami vrátane pevnosti Rabat z 9. storočia.
Keďže bývame v hoteli, ktorý je súčasťou pevnosti, deň pred voľbami si privstaneme a ideme si ju pozrieť. Hneď pri vchode testujem svoju ruštinu a dám sa do reči s postarším pánom. „Hlavne, aby nebola vojna,“ hovorí mi. Zdá sa, že dezinformačné naratívy vládnej strany sa dostali až sem a fungujú.
Ďalšou manipuláciou Gruzínskeho sna je tlak na učiteľov a štátnych zamestnancov, aby hlasovali za vládnu stranu, inak prídu o prácu alebo o sociálne dávky. Približne tretina Gruzíncov pracuje v štátnej sfére.
Počas volebného dňa navštívime deväť volebných okrskov, pričom sa zameriame na malé dedinky. Pred každým okrskom stoja muži v čiernom, údajne prepustení kriminálnici, ktorí majú pomáhať vládnej strane pri zastrašovaní voličov. Aspoň to tvrdia viacerí členovia komisií, ktorí reprezentujú opozičné strany.
Vyberiem sa priamo k nim, aby som sa spýtal, čo tam robia. Tvária sa, že nerozumejú po rusky, a kým sa vrátim s gruzínskou tlmočníčkou, sú preč. V ďalšom okrsku pozorujeme dianie pred volebnou miestnosťou a vidíme, ako muži v čiernom niečo hovoria každému voličovi, ktorý vchádza do miestnosti.
V každej volebnej miestnosti je aj kamera, ktorá ešte umocňuje pocit kontrolovaného prostredia. Vo väčšine navštívených okrskov sa dozvedáme, že kamery priniesli členovia vládnej strany.
Preberie sa Gruzínsko z nočnej mory?
Obavy z používania nových technológií sa potvrdzujú, keď najmä starší voliči nevedia, ako majú hlasovať. Predsedovia volebných komisií nás odháňajú od prístrojov, kde sa overuje totožnosť voličov. Až neskôr sa dozvedáme, že niektorí členovia vraj umožňujú voličom viacnásobné hlasovanie.
Hoci sme osobne takéto prípady nezaznamenali, zastrašovanie voličov pred voľbami s tým, čo sme videli počas volebného dňa, sa určite významným spôsobom podpísalo pod výsledok gruzínskych volieb.
Po návrate do Tbilisi sa koná stretnutie všetkých pozorovateľských tímov. Podobné skúsenosti mali aj ďalší naši pozorovatelia, ktorí boli v menších mestách či na dedinách. Naopak, vo väčších mestách bol volebný deň zväčša bez podobných komplikácií.
Gruzínske voľby nemožno označiť za férové ani slobodné. Po voľbách sa objavujú analýzy rôznych schém, ako vládna strana sfalšovala voľby. Na základe môjho vlastného pozorovania vidieckeho prostredia môžem potvrdiť, že tam fungovalo zastrašovanie ľudí, ktoré bolo súčasťou kampane, a ani volebný deň sa neobišiel bez problémov.
Mieru falšovania hlasov počas volebného dňa však môžem ťažko odhadnúť, ale je určite dôležité, aby sa dôsledne prešetrili všetky obvinenia a sťažnosti.
Opozícia na čele s prezidentkou odmieta uznať výsledky volieb a prevziať si poslanecké mandáty, čo je obdoba scenára z volieb v roku 2020. Na druhej strane Gruzínsky sen hovorí o svojom jasnom víťazstve a odmieta obvinenia z manipulácií.
Po tom, ako vydala kritické stanovisko delegácia Európskeho parlamentu, ktorá voľby pozorovala, sa do Gruzínska poponáhľal Viktor Orbán, aby ich označil za slobodné a demokratické.
Polarizácia spoločnosti a nedôvera v inštitúcie je taká veľká, že prezidentka spolu s opozíciou odmietajú spolupracovať s generálnou prokuratúrou a volajú po účasti medzinárodných organizácií na vyšetrovaní.
Po intenzívnom týždni sa vraciam domov a lúčim sa s Tekle, ktorá ďakuje všetkým pozorovateľom. Nasledujúce dni ukážu, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať, veľa napovedia mítingy, ktoré zvoláva opozícia na protest proti zmanipulovaným voľbám. Na ťahu je vláda, ktorá môže situáciu upokojiť.
Gruzínsko sa ocitlo na križovatke a hlavná otázka je, či zostal z gruzínskeho sna len prázdny sľub, alebo sa z neho stala nočná mora.
