Interpretácie poryvov mysle slovenského premiéra sa čoraz viac ponášajú na prácu takzvaných sovietológov. Pri odhadovaní mocenských pomerov, ambícií a motívov za kremeľskými múrmi boli odkázaní na čítanie z neverbálnych prejavov, gest a psychologizovanie. Zdá sa, že sme dopadli rovnako.
Platí to pre interpretáciu poníženia, ktorému Slovenskú republiku vystavil, keď ako cvičený medveď vystupoval v treťotriednej ruskej manéži. Na čo je to užitočné, čo z toho má? Fakt už je ako jeden jeho nemenovaný predchodca ochotný vykonať veľkú potrebu na koberec v salóne, aby sa tešil, ako naštval „kaviareň“?

Niečo podobné by sa dalo povedať o rokovaní s lekármi. Odložme bokom, čo si o ich požiadavkách myslíme, to by sme im museli rozumieť. Politicky je zrejmé, že organizovaní lekári sú silní hráči, ktorým odvahu dodávajú dva premiérske skalpy. Ich revolta znamená vysoké nebezpečenstvo a on povie, že ho nezaujíma?
Je to ľahostajnosť, spupnosť alebo prešibaná hra?