Autor je filozof, pracuje v advokácii
Napriek kontinuálnym protestom aj v Izraeli , vedenými rodinami rukojemníkov, aby Izrael ukončil vojnu výmenou za prepustenie rukojemníkov, Benjamin Netanjahu pokračuje vo vojne.
Dennodenné hrôzy by sa dali vypočítavať veľmi dlho. Izrael napríklad 29. októbra, v priamom rozpore s jednohlasne prijatým záväzným nariadením Medzinárodného súdneho dvora na zabránenie riziku genocídy, odhlasoval zákaz humanitárnej agentúry OSN UNRWA. Izraelsko-americký popredný odborník na holokaust a genocídu Omer Bartov, ktorý ešte v máji tvrdil, že genocída v Gaze len hrozí, sa aj preto už pripojil k mnohým ďalším odborníkom, ktorí tvrdia, že genocída v Gaze už prebieha.
Neakceptovateľnosť tohto všetkého už vníma väčšina ľudí, no napriek tomu sa ešte vždy objavuje otázka: a čo teda mal Izrael robiť iné? Stále je pre ľudí náročné predstaviť si alternatívu.
Dlhšie a lepšie odpovede
Na túto otázku, samozrejme, odpovede existujú. Výstižnú krátku odpoveď dal už vo februárovej rozprave v parlamente Marián Čaučík: „Bombardovanie a pozemná invázia v Gaze nemali nastať napriek tomu všetkému, čo sa stalo.“ Aj nič by bolo lepšou alternatívou k rozsiahlym masakrom spáchaným v Gaze.
Dlhšie a lepšie odpovede boli od prvého dňa prítomné aj v izraelskom diskurze, i keď spočiatku na okraji. V ďalšom texte vychádzam aj z návrhu izraelského mierového aktivistu Amiho Dara ešte z novembra 2023.
