Autor je šéfredaktorom českého denníka Právo
„Sloboda potrebuje aktívnu spoločnosť, ktorá sa zúčastňuje na politike; v nevyhnutných prípadoch neváha protestovať, a keď príde čas, odstaví vo voľbách vládu od moci.“
To nie je veta z komentára k dianiu na Slovensku, ale hlavná téza z práce tohtoročných držiteľov Nobelovej ceny za ekonómiu. Konkrétne z knihy Úzky koridor: Štáty, spoločnosti a osud slobody od Darona Acemoglua a Jamesa A. Robinsona.
Tretím nobelistom je Simon Johnson, Acemogluov kolega z Massachusettského technologického inštitútu (MIT), Robinson pôsobí na Chicagskej univerzite.
Cenu dostali za výskum vplyvu spoločenských inštitúcií na rozdiely v prosperite medzi krajinami. Ale ich práce odpovedajú aj na otázku, čo sa teraz deje s demokraciami v západnom svete, Spojených štátoch, Európe vrátane tej strednej.
O Slovensku by sa dalo z ich záverov napísať, že podľa efektu Čiernej kráľovnej (ešte o ňom bude reč) by teraz mala spoločnosť ešte viac zdvihnúť hlavu. A umravniť štát.
Spútať leviatana
„Ak má sloboda vzniknúť a prekvitať, musí byť silný štát aj spoločnosť. Silný štát je potrebný, aby čelil násiliu, vynucoval zákony a zabezpečoval verejné služby nevyhnutné pre spôsob života, ktorý povzbudzuje ľud k prijímaniu a uskutočňovaniu vlastných rozhodnutí.
Na kontrolu a obmedzovanie moci silného štátu je nevyhnutná silná a aktívna spoločnosť. Bez ostražitej spoločnosti nemajú ústavy a garancie o nič väčšiu hodnotu ako pergamen, na ktorom sú spísané,“ zhŕňajú autori základný pohľad na slobodnú demokratickú spoločnosť a dokladajú ho desiatkami príbehov s dobrým aj zlým koncom, z rôznych storočí a končín sveta. Vďaka tomu je Úzky koridor aj skvelé čítanie.
Prečo úzky koridor? Je to priestor medzi strachom a represiami v despotických štátoch a násilím a bezvládím tam, kde žiadny štát nie je (Sýria, Libanon a mnoho ďalších). V koridore slobody, slušného vládnutia, dôveryhodných inštitúcií a sebavedomých občanov vládne medzi štátom a spoločnosťou napätie.
„Boj medzi nimi je nepretržitý a každodenný. Má to svoje výhody. V onom úzkom koridore medzi sebou štát a spoločnosť nielen bojujú, ale aj spolupracujú,“ vysvetľujú nobelisti.
A pomáhajú si pritom efektom Čiernej kráľovnej, ktorý popísal Lewis Carroll v Alici v krajine zázrakov a za zrkadlom. Alica preteká s Čiernou kráľovnou, ale na konci zistí, že sa vôbec nepohli z miesta, hoci bežali čo najrýchlejšie a stromy, a iné veci nenechávali za sebou.
Keď sa na to Alica spýtala, kráľovná jej odpovedala: „Tu musíš bežať zo všetkých síl, aby si zotrvala na jednom mieste.“ A nobelisti dodávajú – v našom svete sa musí štát aj spoločnosť ponáhľať, aby medzi sebou udržali rovnováhu: „Ľudský pokrok a hľadanie slobody závisí od Čiernej kráľovnej.“
Na Slovensku je teraz rovnováha porušená, štát sa snaží spoločnosti utiecť, pridusiť ju a poškodiť. A to pokusmi o zväčšenie a ovládnutie priestoru (niektoré nápady po atentáte na premiéra), ako aj snahou ovládnuť inštitúcie, ktoré by mali byť nezávislé (polícia, prokuratúra, súdy), ochrániť pred spravodlivosťou niektoré skupiny „našich ľudí“ a ďalšie zvýhodniť, poistiť si moc pre budúcnosť, narušovať právny štát a práva menšín.
