Úcta spoločnosti voči seniorom sa nemeria cez kostýmy na halloweenskú zábavu, maškarný ples alebo divadelné predstavenie. Ak niekto robí kauzu z prestrojenia študentov z jedného bratislavského gymnázia na postarších voličov Smeru, tak je to zneužitie samotných seniorov.
Žiaci svojím prezlečením vyjadrili politický postoj, použili klišé, o ktorom sa v spoločnosti otvorene hovorí. Áno, žiaci gymnázia už môžu mať svoje politické preferencie, môžu sa obávať o svoju budúcnosť v krajine.
Pokojne si môže niekto povedať, že to nebolo vkusné alebo ani vtipné, ale v slobodnej demokracii toto určite nie je téma pre ministra vnútra, ale ani pre Jednotu dôchodcov Slovenska (JDS).
Trestať študentov za žart?
Jednota chce dokonca pre masky študentov podať podnet na Štátnu školskú inšpekciu. Ak by sa aj chceli ohradiť, že nie každý senior je voličom Smeru, ani v tom prípade to nie je otázka na inšpekciu.
Namosúrený dôchodca je divadelné klišé. Tak ako existuje klišé na dlhovlasého tínedžera so slúchadlami, na klebetnú susedu, na roztržitého profesora. Sú politici ktorí vyfarbujú liberálov, medzi riadkami voličov Progresívneho Slovenska, ako ľudí bez lásky k Slovensku, feťákov či s ľahkou morálkou.
Je, samozrejme, tenká čiara medzi iróniou a znevažovaním, medzi karikatúrou a útokom a dnes vieme, že súčasná vláda tieto odtiene nevníma.
Vláda povie, na čom sa môžeme smiať
Všetko je posudzované cez optiku kritiky vládnutia koalície. Ich reakcie na karikatúry, divadelné hry a dokonca haloweenske masky majú zastrašovať a naznačiť, že ten, kto vládne, bude rozhodovať, na čom sa bude národ smiať.
Oni rozhodnú, aká kritika bude prípustná a aká už nie (podľa toho, ako to vyhovuje alebo nevyhovuje Smeru), koho budú pred ňou chrániť a na koho budú útočiť.
Ak je niečo nechutné, tak skôr to, ako Matúš Šutaj Eštok pohotovo prišil masky a takzvané zvyšovanie napätia v spoločnosti „progresívnym politikom“. Práve takéto prejavy a lynčovanie riaditeľa za halloweenske masky vnáša politiku do škôl.
Slovensko nie je priateľské voči seniorom
Áno, myslím si, že táto spoločnosť sa správa neúctivo k seniorom. Zostarnúť v mnohých mestách znamená byť odsúdený na pocit samoty a opustenosti, ak sa rodina o vás nepostará.
Nemáme dostupnú sieť asistovaného bývania pre seniorov, ktorí nie sú pripravení sa nasťahovať do malej izbičky v domove dôchodcov. Stav zdravotníctva na Slovensku dopadá viac na ľudí, ktorí sú vo vyššom veku.
Vidíme voči nim neúctu v autobusoch, električkách, od politických strán, ktoré ich podplácajú, ale reálne nemenia kvalitu ich života. Často odpisujeme schopných sedemdesiatnikov na základe ich veku. Nevyužívame potenciál skúseností, ktoré majú.
Starší ľudia sú často neviditeľní, prezentovaní ako starosť alebo povinnosť rodiny. To všetko platí. Hovorme s mladými ľuďmi o tom, čo znamená byť seniorom na Slovensku. Ale nie cez vytváranie kauzy o halloweenskych kostýmoch a cez represie za ne.
