Autor je podpredseda Progresívneho Slovenska a Zahraničného výboru NR SR
Pred premiérovou cestou do Číny sme si veľa vypočuli o tom, aká je to úspešná krajina a ako ju treba rešpektovať. Robert Fico pochválil Čínu, ako kvalitne kontroluje svojich občanov a vystríhal pred „čínofóbiou“.
Jeho náklonnosť vláde v Pekingu je zrejmá. Ani slovom nespomenul varovania Európskej komisie, že Čína je „systémový rival“, lebo podporuje totalitárne systémy po svete. Ani slová Severoatlantickej aliancie (pod ktoré sa podpísal prezident Peter Pellegrini), že „násilné metódy [Pekingu] sú výzvou pre naše záujmy, bezpečnosť a hodnoty“.
Robert Fico nechce ani vidieť, tobôž nie kritizovať, že čínsky režim uvrhol do „prevzdelávacích táborov“ takmer milión Ujgurov len pre ich etnický pôvod.
Žijeme v cynickej epoche. Stáva sa prijateľným, že keď ide o energiu či iný biznis, prižmúria sa obe oči. Robert Fico preto svojou rétorikou zrejme zaujme nielen jadro svojich voličov – mnohí z nich silnú ruku čínskej vláde nielenže odpúšťajú, ale ju priam vítajú –, no možno aj tisíce iných, ktorí si povedia: nech si ich vychváli, ak to prinesie prácu a peniaze. Lebo z rečí o ľudských právach sa nenajeme.
Tak ako to je? Mali by sme Ficovo nadbiehanie Číne ignorovať ako daň, ktorú platíme za biznis s ňou?
Hodnoty krajiny poprieť netreba
Odpoveď je nie. Nielen z ľudskoprávnych príčin, ale najmä preto, že neexistuje dôkaz, že vláda musí poprieť hodnoty krajiny, ak chce čínske investície.
Asi najlepším príkladom je Nemecko. Pred dvoma rokmi, 4. novembra 2022, stál nemecký kancelár Olaf Scholz na tlačovej besede vedľa čínskeho premiéra v Pekingu. Čína je pre Nemecko suverénne najvýznamnejší obchodný partner, ich vzájomný obchod v roku 2022 dosahoval hodnotu 300 miliárd eur, najviac spomedzi štátov Európskej únie.
Autá sú najväčším nemeckým exportným artiklom a Čína je ich najväčším dovozcom. Kupuje ich viac ako Francúzsko a Veľká Británia dokopy. Ak niekto v Európe potrebuje pri Číne voliť slová starostlivo, aby neohrozil prosperitu vlastnej krajiny, je to práve nemecký kancelár.
Ak však čakáte, že podobne ako Fico prišiel Scholz do Pekingu v predklone, mýlite sa. Na spomínanej tlačovej besede v Pekingu hovoril o nezhodách s Čínou taktne, no principiálne.
Otvorene povedal, že masívne porušovanie ľudských práv sa nedá chápať ako vnútorná záležitosť Číny (čo je klasická výhovorka, s ktorou Peking odbíja kritiku). Čínskym partnerom tiež odkázal, že musia tlačiť na Rusko, aby dodržiavalo územnú celistvosť Ukrajiny.
Čiže nie mier za cenu kapitulácie či rozporciovania Ukrajiny, s čím Fico zjavne nemá žiaden problém, ale mier, ktorý rešpektuje medzinárodné právo (a tiež chráni Slovensko pred podobne svojvoľným zásahom do nášho územia).
A to je ešte slabá káva v porovnaní s tým, ako o vláde v Pekingu hovoria strategické dokumenty nemeckej vlády, podpísané tým istým kancelárom. „Čínske investície miešajú civilné a vojenské využitie... a nesmieme dovoliť, aby bola [nimi] ohrozená bezpečnosť Nemecka,“ konštatuje minulý rok vládou schválená stratégia voči Číne.
„Vzťah Číny s Ruskom, obzvlášť od ruskej agresie voči Ukrajine, je dôvodom na bezprostredné obavy o bezpečnosť,“ dodáva vláda v stratégii, ktorá je verejne dostupná a čínskym obchodným partnerom Nemecka bude dobre známa.
Žiadna pomsta nenastala
Myslíte si, že tým zásadne utrpeli nemecko-čínske vzťahy? Že Číňania zablokovali obchod a investície? Žiadna „pomsta“ Pekingu voči Berlínu nenasledovala. Nemecké investície v Číne stúpli medziročne v roku 2024 o trinásť percent.
Vzájomný obchod a export nemeckého tovaru mierne klesol, no za tým je najmä fakt, že čínske autá sú čoraz kvalitnejšie, a preto klesá dopyt nielen po nemeckých, ale napríklad aj po amerických či japonských autách.
Vzájomný biznis funguje a v niečom dokonca prekvitá – nemecké automobilky sa obrňujú proti klesajúcemu záujmu o ich značky investíciami do tých čínskych. Volkswagen minulý rok investoval 700 miliónov dolárov do čínskej automobilky Xpeng.
To neznamená, že Čína nevníma kritické politické odkazy, ale riešia si ich medzi sebou diplomati, nie investori. Keď nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková nazvala čínskeho prezidenta diktátorom, Peking si predvolal na koberček nemeckú veľvyslankyňu v krajine. Tým sa to skončilo.
Pozornejší čitateľ si možno povie: fajn, toto možno dokazuje, že Peking „netrestá“ obchodníkov a investorov za kritické názory ich vlád, no nedokazuje to, že neodmeňuje tie krajiny, ktorých vlády sa im líškajú. Nie je ten Fico prefíkaný, lebo vďaka jeho pochvalám Číne sa nám ujde nadproporčne veľká časť čínskych investícií v porovnaní s inými krajinami Európy či sveta?
Niekto by teoreticky mohol poukázať aj na Maďarsko. Peking má v Európe len málo lepších priateľov než Viktora Orbána. A Maďarsko naozaj dostalo veľkú čínsku investíciu, firma CATL tam ide stavať fabriku za niekoľko miliárd.
No, len ono tiež platí, že tá istá firma tiež stavia či plánuje stavať vo Veľkej Británii, Francúzsku a v Španielsku. Pri týchto štátoch nemožno hovoriť, že by nadbiehali čínskej vláde.
Nezabúdajme, že Volvo je dnes tiež čínskou firmou. V čase dohody o jeho príchode na Slovensko ešte vládol Eduard Heger, nie Robert Fico. Investíciu tak nemôžeme vnímať ako odmenu za „dobré správanie“ súčasného premiéra.
Peking investuje tam, kde sú trhy
Len čínska vláda a investori vedia presne, prečo konajú tak, ako konajú. Ponúka sa však banálnejšie vysvetlenie než Orbánovo koketovanie s Pekingom: Čína investuje tam, kde sú trhy, a tam, kde je už skúsenosť a potrebná infraštruktúra pre masovú automobilovú výrobu, ideálne aj s daňovými úľavami. A to druhé je dnes najmä v strednej Európe, firma CATL bude v Maďarsku vyrobenými baterkami zásobovať „susediace“ nemecké automobilky BMW a Mercedes.
Nech sa na to človek pozrie akokoľvek, prax ukazuje, že k Číne sa dá pristupovať principiálne, bez pošliapania hodnôt a aj s ňou robiť biznis. Potenciálne veľký biznis.
Niektoré čínske investície, napríklad do telekomunikácií, môžu byť veľmi rizikové, v princípe však platí, že je úlohou vlády, aj Ficovej, vyhľadávať nové zdroje pre prosperitu nás všetkých.
Neplatí však, že sa pritom musí kolenačkovať diktátorom. Robert Fico sa líška Číne nie preto, že musí, ale preto, že chce.
