Určujúcou postavou demokracie 21. storočia je šoumen (týždeň podľa Schutza)

Udalosť týždňa

Orangutan. S rozhodnutím amerických voličov autor hlboko nesúhlasí, čo, samozrejme, dodáva až po povinnom klišé, že víťazstvo Donalda Trumpa rešpektuje. Na rozdiel od seba samého pred pár mesiacmi si nemyslí, že Kamala si beh o Biely dom prehrala sama.

Kamala neprehrala preto, že sa nedostatočne dištancovala od Bidena, ani preto, že nepreliala dosť sĺz nad Gazou, ani preto, že neoslovila hispánsku menšinu, ani z dôvodu akosi „divnej kampane“ demokratov. Nie, prehrala z rovnakých príčin, z akých sa prehráva v X Factore, American Talente, Star Dance, Star Boxe a podobne: Donald Trump je lepší performer.

To jasne dokumentoval, napríklad keď štyridsať minút (žiadne zveličenie, stopovali to!) tancoval na mítingu. Áno, Harrisová (metaforicky) tiež tancovala, ale espritom, vyžarovaním a pod. zaostala za v tejto disciplíne skúsenejším súperom. Kľúčovým posolstvom volieb, ktoré majú ozaj potenciál byť povedzme v roku 2100 vnímané ako superprelomové, je definitívne potvrdenie, že určujúcou postavou demokracie 21. storočia je šoumen.

Udalosť SR

Ako chutí Čína. Vôbec nie paradoxne, ale z podstaty zahraničnej politiky „na štyri strany“ jej zatiaľ najspektakulárnejšie vyjadrenie je úplne bez obsahu. O politickom sa môžeme baviť, ak propagandistický rozmer, ktorý na stretnutí so Si Ťin-pchingom nebol dominantný, ale jediný, vnímame ako normálnu domácu politiku. (Pokojne môžeme.)

Ekonomicky – našťastie – ešte menej, vôbec nič. Dokladuje to viac indícií – akurát potrebujete zrak a tréning, aby ste ich videli. Ani jediný novinár, ktorý by sa zmestil na palubu letu, a zoznam spolucestujúcich podnikateľov ako utajovaná skutočnosť, je viac než indíciou, že celá návšteva – až na to, že sa uskutočnila – aj s trinástimi zmluvami a „strategickým partnerstvom“ je virtuálna bublina.

Všetok (ekonomický) „obsah“, o ktorom premiér referoval na ponávratovej tlačovke, je čiastočne „výcuc“ z brucha a čiastočne „výcuc“ z prsta. Táto Čína nesie všetky ingrediencie Neudalosti – čiže agenda, event, spor násobne menšieho významu, než sa komunikuje. Ozrutný symbolický presah však znemožňuje takú karikatúru. Hoci na zosmiešňovanie a karikovanie je sotvačo stvorenejšie než „strategické partnerstvo“ Slovenska a Číny. (Vysvetlivka: Každý lilipután, ktorý si prichádza do Pekingu dvíhať sebavedomie, dostane ponuku na „strategické partnerstvo“.)

Ešte jedna zásadná poznámka k tejto Číne. Keby ste narazili na niekoho, kto by bránil Fica tým, že v Číne bol predsa aj Scholz, aj Macron, aj fínsky premiér (a veľa iných), spýtajte sa ho, aké má IQ.

Chybný krok

Vinný Kiska. Podmienka pre exprezidenta, čo je už právoplatný výrok odvolacieho súdu, je ďalší zo slovenských justičných škandálov. Aspoň päťkrát bolo na tomto mieste rozobrané, že prečo a prečo a prečo je obvinenie Kisku čistá mocenská zlovôľa politickej nomenklatúry, o ktorej keby sme povedali, že mu morálne a poctivosťou siaha asi po päty, bol by to kompliment roka.

Aby Fico, ktorý celý daňový nezmysel vytĺkol z finančnej správy, aby mal Kisku čím vydierať, resp. tlačiť do rozhodnutí, ktoré nechcel urobiť, siahal Kiskovi po päty, by sa musel znova narodiť a nevstúpiť do komunistickej strany.

Isteže, nemôžete chcieť od každého slovenského sudcu, aby nepodliehal politickému nátlaku. To sa nedá. Aby však vyriekol vinu na mieste, kde ju za tridsať rokov nevyriekol žiadny iný sudca (ani sa nedalo, nesprávne zaúčtovanie nákladov ešte žiadny prokurátor nežaloval, až kým jedného Fico neznásilnil), to je predsa len cez čiaru ešte i v krajine, kde nezávislosť súdnej moci dostáva poza uši už občas aj obdeň.

Ekonomické okienko

Povolebná realita na trhoch podporuje podozrenie, že povážlivým rysom populistickej demokracie 21. storočia sa stáva kolektívne pomätenie. Výrazné spevňovanie dolára, akcií, kryptomien je nad elementárny ľudský „pochop“. Nič proti znižovaniu daní – práve naopak –, ale ak globálnej finančno-investorskej komunite k zlepšovaniu ekonomického sentimentu stačí Trumpov sľub (v kampani!!), že zníži korporátnu daň z príjmu, tak zbohom rodina, zbohom kapitalizmus.

Trump sľúbil. Trump!!!

Dobre, môžeme špekulovať, že ďalšie zvýšenie amerického dlhu (áno, toto sa dá od Trumpa očakávať) bude znamenať, že Fed musí zvýšiť úroky, čo (logicky) vyvolá úteky z eura, z libry, z jenu a podobne k doláru. (Z rubľa – hahaha.)

Čo je to však proti ekonomickému zlu, ktoré napácha zavádzanie ciel krížom-krážom (nielen Číne) po zemeguli? Aj to sľubuje Trump. A, verte-neverte, nejeden liberálny analytik tvrdí, že colná kaša sa nebude jesť až taká pripálená, ako vyzerá z kampane.

(„Tri najkrajšie slová, ktoré poznám, sú láska, viera a clo.“ Donald Trump) To je skutočne znižovanie daní takou ikonou, že na Trumpa – Trumpa! – dá relevantná odborná väčšina?