Milé čitateľky, milí čitatelia,
pamätám si pocit, keď niekto nastúpil bez rúška do preplneného autobusu, v ktorom mal každý nasadené rúško, a začal kašľať. Bol to pocit ohrozenia a bezmocnosti.
Väčšina nosila rúško preto, že pochopila: rúška chránia pred šírením vírusu cez dýchacie cesty, čiže uverila vede. Pred pár mesiacmi vyšiel ďalší výskum v eBioMedicine, ktorý patrí pod vydavateľstvo The Lancet, jeden z najrešpektovanejších medicínskych žurnálov, že akékoľvek rúško je lepšie než žiadne na zabránenie šírenia vírusov covid-19.
Niektorí v úradoch a prostriedkoch verejnej dopravy nosili rúška preto, lebo museli. Snaha zachraňovať životy najmä v prvých mesiacoch pandémie, keď neboli k dispozícii vakcíny, bola silnejšia ako ich „ľudské právo“ nakaziť svojich spoluobčanov.
Teraz vláda Roberta Fica amnestuje všetky pandemické priestupky, za ktoré počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera ľudia dostali pokuty. Bez ohľadu na to, kto ako ohrozoval ľudské životy. Vláda vráti vyše troch miliónov eur občanom, ktorí porušovali vládne nariadenia a zákony. Pre Smer a SNS je to marketingový náklad na podkladanie sa svojim voličom v čase, keď ich popularita klesá.
Je to, samozrejme, aj náklad pre Ficovu križiacku výpravu proti všetkým, ktorí ho chceli vyšetrovať, obmedzovať, súdiť alebo brať na zodpovednosť. V tomto prípade predovšetkým proti Igorovi Matovičovi.
Matovič si zaslúži kritiku (a vlastne ju aj dostal) za mnohé svoje kroky, aj počas manažovania pandémie, spomeňme si na tragikomický nákup vakcíny Sputnik. Vyšetrovanie vedené Petrom Kotlárom však nie je vecné, založené na faktoch a vede, nie je ani nestranné a taký nebude ani následný „trest“, po ktorom Robert Fico baží.
Fico vlastne vysiela občanom odkaz, že nariadenia aj zákony treba dodržiavať selektívne. Bolo by zaujímavé pozrieť si, ako by Robert Fico bol manažoval pandémiu medzi rokmi 2019 a 2020, keby bola umelá inteligencia natoľko vyspelá, aby nám to ukázala bez toho, aby sme to museli prežiť na vlastnej koži.
Je pravdepodobné, že by zaviedol zákaz vychádzania, tak ako ho zaviedli Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Spojené štáty a ďalšie štáty. Napríklad pokuty vo Francúzsku boli vo výške 135 eur za prvé porušenie.
Príbeh dotvára aj informácia, že Smer amnestoval aj sám seba. Amnestiou na nezodpovednosť, burcovanie, zneužívanie frustrácie a dezinformácie.
Trump porazil Európu
Medzičasom v Spojených štátoch Trumpove radikálne postoje a konfrontačný štýl komunikácie oslovili širšie masy, nielen najextrémnejšie časti spoločnosti, a tak sa spomínané zneužívanie frustrácie, dezinformácie a selektívny prístup k zákonom vrátia do Bieleho domu.
Víťazstvo Trumpa povzbudí Roberta Fica aj Viktora Orbána a celú koalíciu populistov, ktorí stavili na politiku nepriateľa a čerpajú z frustrácie obyvateľov bez toho, aby im núkali skutočné a demokratické riešenia.
Pre týchto politikov bude Trumpov návrat do Bieleho domu potvrdením, že politika nenávisti a štvavá komunikácia cez sociálne siete fungujú. Samozrejme, platí aj moja poznámka spred volieb: americká demokracia prežije prípadné zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta. No trestne stíhaný kandidát môže napáchať na Ukrajine, na vzťahoch s Európskou úniou a NATO ďalekosiahle škody.
Čítajte: Trump porazil Európu
Čo bude s obranou Európy?
Kolega Michal Katuška sa zamyslel nad tým, ako Trumpovo víťazstvo posilní európskych populistov a aké môžu byť scenáre pre Európu bez podpory USA. Čo bude s Ukrajinou?
„Zomierajú tam Rusi a Ukrajinci. Chcem, aby prestali umierať. A to aj urobím – dokážem to za 24 hodín,“ tvrdil Trump v júli. Naivita Trumpovho plánu vyplýva z toho, že Ukrajina by musela prijať ponižujúce prímerie, Rusko by muselo zniesť prezbrojenie Ukrajiny americkými zbraňovými systémami a od Európskej únie by Trump očakával, že bude súhlasiť s precedensom, že mier sa dosahuje výmenou za časť územia, píše Katuška.
Čítajte: Z Trumpa už ťaží aj Fico. Čo bude s obranou Európy a aké sú scenáre?
Fico pri mori
Robert Fico si za nejasných okolností a bez ochranky odskočil do Chorvátska, upozornili na to Demokrati. Fico najprv cestu popieral, neskôr tvrdil, že zverejnená fotografia, ktorá potvrdzuje, že 25. októbra bol blízko letoviska Primošten, je z iného času.
Kolega Matúš Burčík preskúmal Ficovo neskoršie tvrdenie, že odhaľujúca fotka je mesiac stará. Keby platil Ficov výrok z tlačovej besedy po stredajšom zasadnutí vlády, bol by v čase okolo 6. októbra v Chorvátsku so svojou priateľkou Katarínou Szalayovou, lenže v tom čase vystupoval ako hosť relácie STVR Sobotné dialógy a o deň neskôr aj v diskusii O päť minút dvanásť.
Čítajte: Fico potvrdil, že bol nedávno v Chorvátsku. Ani jemu nesedí dátum
Na rad prišla aj pomsta Kiskovi
Parlament pripravil uznesenie „k rozhodnutiu súdu týkajúceho sa spáchania trestného činu daňového podvodu bývalým prezidentom Andrejom Kiskom“. Čo chce parlament týmto uznesením povedať, respektíve dosiahnuť, pýta sa komentátorka Nataša Holinová.
„Jedna myšlienka, ktorú sa parlament snaží pretlačiť, je tá, že prezidentské voľby v roku 2014 mal v skutočnosti vyhrať Robert Fico,“ píše.
Čítajte: Keby len pomsta Kiskovi. Parlament sa snaží očistiť Fica
Bude SIS zneužitá?
Bývalá predsedníčka Výboru na kontrolu SIS Mária Kolíková sa obáva, že tajná služba bude zneužitá na boj proti politickým oponentom. Na poslednom zasadaní výboru jeho šéf Pavol Gašpar hovoril o politickom extrémizme a prepojil ho s atentátom na politikov.
„Som presvedčená o tom, že to nebolo žiadne objektívne vyhodnotenie skutkového stavu. Pre mňa to bola znôška fabulácií, ktoré sú priamo totožné s ideológiou vládnucich politických strán, ktoré sa snažia zneužiť tento hanebný atentát na boj proti opozícii,“ hovorí Kolíková v relácii Aréna s kolegyňou Janou Krescanko Dibákovou.
Pozerajte: Kolíková v Aréne: SIS bude zneužitá proti opozícii cez správu o atentáte na premiéra
Outcast
Svoje posledné napísané vety nenazval Stefan Zweig listom na rozlúčku, v ktorom poďakoval Brazílii, ktorá ho prichýlila potom, ako sa Európa sama zničila.
„Napísal aj to, že nemá dosť síl žiť bez domova a bez osobnej slobody, a list ukončil takto: ,Bodaj by nám bolo dopriate uvidieť po tejto dlhej noci úsvit! Ja, až priveľmi netrpezlivý, idem popredu.‘ Dvadsiateho druhého februára 1942 aj so svojou druhou manželkou dokonal samovraždu,“ vysvetľuje kolegyňa Soňa Jánošová pozadie inscenácie Outcast, ktorá vznikla na základe memoárov Stefana Zweiga.
Čítajte: Zweig sa zabil, no Rakovská a Marcinková idú ešte ďalej. Napriek všetkému zostávajú
Ďalšie články, ktoré vás zaujali:
- Nakupovali ste v Lidli a máte účet v ČSOB? Možno aj vám dodatočne strhli stovky eur
- Útoky premiérovi nevyšli. Ficova dôveryhodnosť prudko klesla, predbehol ho aj Šimečka
- Dostať sa k bytu bude v Rusku nemožné ako počas ZSSR. Zašlo to priďaleko, sťažuje sa oligarcha
Ďakujem, že nás čítate.

Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME