Uplynulý týždeň okrem iných málo povznášajúcich vecí prešlo parlamentom aj oklieštenie infozákona. Je to veľmi dôležitý príznak epochy. V skutočnosti by si zaslúžil verejný protest.
Na slobodný prístup k informáciám siahla vládna koalícia spôsobom, ktorý sa zrejme dá úspešne napadnúť na Ústavnom súde, ak sa bude niekto unúvať. (Prezident asi ťažko.)
Východiskom je, že občania majú právo na informácie, je to politické právo zaručené ústavou, ktorá jedným dychom káže orgánom verejnej moci informácie poskytovať – sú teda povinnou osobou. Takisto vraví, že toto právo možno obmedziť zákonom, ak ide o bezpečnosť štátu, verejný poriadok a podobne.
Nie je to nepodarok
Napríklad si sadnete cez víkend s mierumilovným úmyslom vypočuť si v Sobotných dialógoch predsedu vlády. Prakticky na každú otázku odpovedá údivom, že dostal túto otázku, a nie nejakú inú, a zasa Soros.
Chceli ste sa dozvedieť, čo si myslí o situácii v koalícii, dozvedeli ste sa figu. A toto je len symptomatický drobný obrázok dnešnej reality, kde vám vaši zvolení „sluhovia národa“ každú sekundu všetkými prostriedkami odkazujú, že sa nemáte na nič slobodne pýtať. Nemáte nárok.
