Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Asi niet dnes častejšej témy komentárov, analýz, ale aj špekulácií, ako je Trumpovo víťazstvo v prezidentských voľbách. Predovšetkým sa však hovorí o tom, prečo ich vyhral s takým veľkým náskokom a v rozpore so všetkými viac či menej sofistikovanými predvolebnými prieskumami. Aspoň ja som nezachytil ani jeden, ktorý by predpovedal také silné víťazstvo, akého sme svedkami.
Prečo sa prieskumy mýlia?
Nepovažujem sa za experta na americkú politiku a už vôbec nie za experta na volebné prieskumy. Prieskumy sa však v poslednom čase veľmi často mýlia nielen v USA. Spomeňme si na brexit, prvé víťazstvo Trumpa v roku 2016 alebo exit pooly v našich parlamentných voľbách.
Zrejme to všetko potvrdzuje tézu, ktorú som počul od českého sociológa Ivana Gabala, že po globálnej finančnej a ekonomickej kríze sa z rôznych dôvodov (aj vplyvom internetu a sociálnych sietí) úplne zmenila pôvodná, desaťročia fungujúca paradigma fungovania spoločnosti a najmä komunikácie medzi ľuďmi a skupinami ľudí.
Gabal tvrdí, že s touto zmenou sa ešte nevyrovnali sociológia a sociálna psychológia, a teda prieskumy sa robia ešte stále akoby v rámci tej starej, prežitej paradigmy.
Dôvody zlyhania prieskumov sú jedna vec, dôležitejšia je však odpoveď na otázku, prečo Trump vyhral takým zásadným rozdielom?
Ani tu sa nepovažujem za experta, vo viacerých ohľadoch som sa v súvislosti s americkými prezidentskými voľbami mýlil.
Moje omyly
Môj prvý omyl spočíval v tom, že som si myslel, že ekonomika nebude rozhodujúca. Mal som síce pravdu v tom, že ľudia vôbec neocenili pôsobivý makroekonomický vývoj vrátane rekordne nízkej nezamestnanosti a vysokého rastu nových pracovných miest, podcenil som však to, ako negatívne voliči vnímali vysokú infláciu počas pôsobenia Bidenovej (a teda aj Harrisovej) administratívy.
