Keď istý rozdrapený tĺk cez víkend vyhlásil, že liberáli nevedia prehrávať, hovoril síce z cesty, ale nechtiac v komentátorovi podnietil úvahy, ktoré viedli k istému poznaniu. V uplynulých mesiacoch a rokoch sme totiž videli, že liberáli preukázateľne prehrávať vedia. Ich problém je opačný: nevedia vyhrávať.
Možno je preto príznačné, že liberáli z PS vystužujú svoje rady ľuďmi, ktorí nie sú považovaní práve za archetypy liberalizmu, čo najnovšie dokumentuje akvizícia v podobe Ivana Korčoka. Takéto spojenie však môže pôsobiť až príliš pragmaticky, čo sa niekedy aj nevypláca.

Z pohľadu PS je logika zrejmá: o osobnosť takejto váhy musí mať záujem už len preto, aby ju nezískali konkurenti, opäť sa prinajmenšom opticky posunie bližšie k stredu a rozšíri záber elektorátu. O zapálené liberálno-progresívne voličstvo sa báť nemusí, keďže to tak či tak nemá ku komu odísť. Vybavené.
Trochu komplikovanejšie je to u samotného Korčoka.